tvorí reduit v pôdorysnom tvare "U". Od fortu VII. pokračuje línia na juh pozdĺž toku Váhu vo forme Carnotovho múra so strieľňami, chráneného zemným valom a tokom Váhu, zosilneného delostreleckými kaponiérovými batériami VIII. až XI. Posledným objektom XI. sa Vážska línia napojuje na vonkajšie fortifikačné články Novej pevnosti, čím uzatvára pevnostný prstenec okolo mesta.

Vážske predmostie a Dunajské predmostie
Vážske predmostie sa nachádza na druhom brehu Váhu oproti centrálnym pevnostiam, Dunajské predmostie sa nachádza na druhom brehu Dunaja oproti centrálnym pevnostiam. Obe boli spojené s centrálnymi pevnosťami pontónovým mostom. Ich prvoradou úlohou však nebolo chrániť most, ale chrániť centrálne pevnosti pred útokom z druhej strany vodných tokov. Vývoj oboch predmostí bol v podstate totožný. Pôvodne boli vybudované za riekami v roku 1585. V prvej polovici 17. stor. ich nazývali sv. Michael (neskôr sv. Filip) a sv. Peter. V roku 1661 boli zbúrané, pretože už nevyhovovali vtedajším nárokom a na ich miestach postavili silnejšie obranné stavby. V rámci veľkej výstavby pevnostného systému v 60. rokoch 19. stor. ich prestavali a zosilnili podľa novej takticko-technickej štruktúry opevnení. Obe predmostia boli stavebne podobné. Pozostávali z ústredných objektov - štvoruholníkových bastiónových fortov, zosilnených po oboch stranách 3 zemnými redutami. Objekty boli pospájané zemnými valmi, priliehajúcimi na koncoch k brehom riek. Ústredný objekt Dunajského predmostia sa nazýva Hviezdicová pevnosť. Fort Sandberg
Fort bol vystavaný v rokoch 1850 - 1871 na Monoštorskom návrší na mieste starších opevnení, vybudovaných pri bojoch v roku 1849 na rozkaz veliteľa pevnosti generála Klapku. Bol postavený na základe projektov Ženijného riaditeľstva v Komárne. Zabezpečoval pevnosť pred útokom od juhozápadu a delostrelecky ovládal tok Dunaja. Ide o polygonálny reduitový fort približne obdĺžnikového pôdorysu. Zaberá plochu cca 70 ha. Fort Igmánd
Predstavuje najmladší a najmodernejší prvok pevnostného systému Komárna. Vybudovali ho v rokoch 1871 - 1877 na zabezpečenie pevnosti pred útokom z juhu. Na rozdiel od ostatných častí komárňanskej pevnosti patrí už do novej formy pevnostného staviteľstva - fortového opevňovacieho systému. Ide o jednovalový delostrelecký fort. Je predstaviteľom vrcholu fortifikačnej architektúry pred zavedením ocele a betónu. Jeho dokončenie v roku 1877 sa považuje za zavŕšenie výstavby komárňanskej pevnosti.