Rokovania sa naťahovali aj preto, že v čase mierových rokovaní vznikla v Maďarsku Maďarská republika rád (rad=soviet, vládnuca social.rada), s ktorou dohodové štáty odmietli rokovať. Napokon sa zmluva s Maďarskom uzavrela 4.júna 1920 v Trianone. Na návrh Beneša bola hranica vytýčená na základe geografického hľadiska. V priebehu rokovaní sa začali prejavovať rozpory medzi víťaznými štátmi. Najviac nespokojné boli USA; aby si zabezpečili vplyv v Európe, presadili založenie medzinárodnej organizácie SPOLOČNOSŤ NÁRODOV v 1920 so sídlom v Ženeve. Spoločnosť mala chrániť svetový mier, riešiť spory medzi štátmi rokovaním a garantovať hranice novovzniknutých štátov. Hneď pri vzniku sa členom stalo aj Československo. Je paradoxom, že sa členmi nestali USA, ani Dánsko.
Neskôr zakladajúci členovia rozhodli, že sa členmi môžu stať aj porazené štáty, ak splnia určité podmienky.

NOVÉ ŠTATY NA MAPE EURÓPY
Koncom I.SV vznikli v Európe viaceré nové štáty. Prvým bolo Fínsko. Fínsky severský národ žil už celé storočie pod nadvládou cárskeho Ruska. Až 1917 sa Fínom podarilo využiť okolnosť, že Rusko veľmi oslabila vojna a vnútorné rozbroje. Vyhlásili vojny do parlamentu, odtrhli sa od Ruska a založili si vlastný štát.
Podobne ako Fínsko sa osamostatnili pobaltské štáty- Estónsko, Lotyšsko a Litva. Na sklonku I.SV sa utvorila aj Poľská republika. V 18.str.si jeho územie na tri krát rozdelili súperiace mocnosti- Rusko, Rakúsko a Prusko. A tak až do svetovej vojny bola záp.časť Poľska obsadená Nemeckom, východná Ruskom a juhovýchodná Rakúskom. Oslabenie Ruska 1917 a porážka mocností Trojspolku umožnili spojiť všetky tri časti a obnoviť samostatný poľský štát. POVOJNOVÁ REVOLUČNÁ KRÍZA
I.SV sa neskončila iba porážkou jednej strany a víťazstvom druhej. Výrazne zmenila život celej spoločnosti. Zanikli 4 veľké monarchie- RU, Nemecko, Cárske Rusko, Osmanská ríša. Novovzniknuté štáty neboli zárukou stability, ale predpokladom vzniku nových konfliktov. Vývoj v nových podmienkach zaznamenal aj zmenu, ktorá ovplyvnila spoločenské napätie medzi triedami a spoločenskými vrstvami. Zmenil sa životný štýl, klasické autority boli spochybnené, zmenil sa vzťah medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi.
Vojna urýchlila rozvoj vedeckých a technických objavov, ale bohužiaľ viac vo vojenskej sfére ako v civilnej. Víťazstvo Dohody umožnilo nástup demokratických režimov, v mnohých prípadoch ale veľmi labilných.
V prvých povojnových rokoch dosiahol demokratický systém úspechy. Postupne sa však vo viacerých štátoch presadili diktatúry, čo sťažovalo spoluprácu medzi krajinami. Začali sa prehlbovať staré a vznikali nové konflikty.