V krajine v dôsledku tohto narastala nespokojnosť. Politika VK nemohla byť dlhodobo udržateľná, preto z iniciatívy Lenina sa prešlo k novej ekonomickej politike. Táto politika obnovovala tržné vzťahy, menšie súkromné podniky a podniky s medzinárodnou účasťou. Súčasne sa začalo s priemyselnením krajiny- INDUSTRIALIZÁCIA. Jej predchádzal plán ELEKTRIFIKÁCIE= GOELRO. Tieto zmeny boli zároveň spojené s odstraňovaním negramotnosti v krajine. Hoci nová ekonomická politika začala prinášať prvé výsledky, po smrti Lenina 1924 začal Jozef Visarionovič STALIN od tejto stratégie upúšťať.
( „Keď zomrie jeden človek, je to smutné, keď zomrú milióny, je to štatistika“)
Za konečný cieľ svojej vlády vyhlásili boľševici nastolenie komunizmu, a to nielen v Rusku, ale na celom svete. Mal to byť taký poriadok, v ktorom by každý pracoval podľa svojich schopností, dobrovoľne a bez nároku na mzdu, potrebné veci mal dostávať od štátu zadarmo. Mal to byť koniec starostí, skutočná rovnosť všetkých ľudí, no tieto predstavy sa v praxi nedali uskutočniť, nimi totiž boľševici iba maskovali svoj skutočný cieľ- urobiť z človeka otroka štátu a strany, ktorá ho viedla. Už od začiatku mala však komunistická idea jeden nehumánny znak, kto s ňou nesúhlasil, bol kruto prenasledovaný štátnou tajnou políciou. Milióny nevinných ľudí sa ocitli v pracovných táboroch, väzeniach, vo vyhnanstve na Sibíri alebo skončili svoj život ako bezmenné bytosti v masových hroboch. Ideálom bol ateizmus, potláčala sa cirkev a náboženský život vôbec. 1922 sa 6 zväzových republík spojilo a vytvorilo ZVAZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK= ZSSR.

Obdobie prechodnej stabilizácie 1924-29
Po skončení I.SV. boli z medzinárodných rokovaní vylúčené dve krajiny- Nemecko, Sovietske Rusko. Hospodárska spolupráca v Európe však nebola možná bez účasti týchto dvoch krajín. Preto bola z iniciatívy GB zvolaná 1922 Medzinárodná konferencia do Janova. Prizvali na ňu aj Nemecko a Sov.Rusko. Konferencia skončila neúspechom. V čase jej konania však došlo k podpísaniu zmluvy medzi Nemeckom a Ruskom v Rappalle o hospodárskej spolupráci.
Francúzske a belgické vojská v snahe donútiť Nemecko platiť reparácie, obsadili Porúrie 1923. Nemci na to reagovali pasívnou rezistenciou, ktorá rozkrútila masovú infláciu. Nemecko reparácie platiť nezačalo, ocitlo sa na pokraji ekonomického krachu a Francúzsko sa ocitlo v medzinárodnej izolácii. Až nová nemecká vláda na čele s GUSTAVOM STRESEMANN na jeseň 1923 prejavila ochotu reparácie splácať.