Vesaillský systém

Medzinárodné vzťahy po I.SV boli usporiadané sústavou mierových zmlúv pod názvom Versaillský systém. Mierová konferencia sa začala 18.januára 1919 v Paríži vo Versailles. Zúčastnilo sa jej 70 delegátov z 27 víťazných dohodových štátov, Rusko sa nezúčastnilo-nebolo pozvané. Hlavné slovo patrilo najvyšším politickým predstaviteľom, tzv.Rada piatich- USA, Francúzsko, Anglicko, Taliansko, Japonsko. Za USA rokoval Thomas Woodrow WILSON, za Fran. George Benjamin CLEMENCEAU, za Anglicko Lloyd George. Československú delegáciu viedol predseda vlády Karel KRAMÁŘ, minister zahraničných vecí Eduard BENEŠ. Za hlavného vinníka vojny bolo označené Nemecko. Stratilo všetky svoje kolónie(ako aj Turecko) a Alsasko a Lotrinsko, získané z prusko-francúzskej vojny 1870, pripadlo Francúzsku. Územie na západ od rýna malo byť 15 rokov okupované dohodovými vojskami. Územie na východ od Rýna v šírke 50 km malo byť demilitarizované. Nem.armáda nesmela mať viac ako 100 000 vojakov. Väčšiu časť výzbroje a vojnové loďstvo mali odovzdať dohodovým štátom. Navyše muselo Nemecko platiť pomerne vysoké vojnové reparácie- náhrady vojnových škôd, okrem stratených území časť územia pripadla novovznikajúcemu Československu a veľká časť Pruska novovznikajúcemu Poľsku. Nemecko sa nesmelo spojiť s Rakúskom do jednotného štátu. Zástancom tvrdého postupu voči Nemecku bolo Francúzsko, ktoré sa chcelo stať európskou veľmocou, Clemenceau tvrdil, že porazené Nemecko treba tak oslabiť, aby už nebolo schopné rozpútať novú vojnu. USA naopak zastávali zastávali miernejší postup, pretože chceli zachovať pomer síl v Európe. Konferencia rozhodla o rozpade R-U monarchie a vzniku nových tzv.nástupníckych štátov- ČSR, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia. Pri ČSR bol problém s určením hraníc, samostatne sa uzatvárali zmluvy s Maďarskom, samostatne s Rakúskom. S ním bola uzatvorená zmluva v Saint-Germain 10.9.1919. Pri stanovení českých hraníc sa vychádzalo z historického hľadiska- českého kráľovstva. Problémom bolo vytýčenie hraníc, kde žilo 3 mil.nem.obyvateľstva – Sudety. Ďalším problémom bola hranica Poľska v oblasti Těšínska. Vyriešilo sa to rozdelením Těšínska medzi oba štáty. Tento spor sa dotkol aj Slovenska, keď sa 12 obcí z Oravy a 14 zo Spiša stalo súčasťou Poľska. UZAVRETIE TRIANONSKEJ ZMLUVY
Oveľa zložitejšie boli rokovania s Maďarskom o stanovení maďarsko-slovenskej hranice.

Rokovania sa naťahovali aj preto, že v čase mierových rokovaní vznikla v Maďarsku Maďarská republika rád (rad=soviet, vládnuca social.rada), s ktorou dohodové štáty odmietli rokovať. Napokon sa zmluva s Maďarskom uzavrela 4.júna 1920 v Trianone. Na návrh Beneša bola hranica vytýčená na základe geografického hľadiska. V priebehu rokovaní sa začali prejavovať rozpory medzi víťaznými štátmi. Najviac nespokojné boli USA; aby si zabezpečili vplyv v Európe, presadili založenie medzinárodnej organizácie SPOLOČNOSŤ NÁRODOV v 1920 so sídlom v Ženeve. Spoločnosť mala chrániť svetový mier, riešiť spory medzi štátmi rokovaním a garantovať hranice novovzniknutých štátov. Hneď pri vzniku sa členom stalo aj Československo. Je paradoxom, že sa členmi nestali USA, ani Dánsko.
Neskôr zakladajúci členovia rozhodli, že sa členmi môžu stať aj porazené štáty, ak splnia určité podmienky.

NOVÉ ŠTATY NA MAPE EURÓPY
Koncom I.SV vznikli v Európe viaceré nové štáty. Prvým bolo Fínsko. Fínsky severský národ žil už celé storočie pod nadvládou cárskeho Ruska. Až 1917 sa Fínom podarilo využiť okolnosť, že Rusko veľmi oslabila vojna a vnútorné rozbroje. Vyhlásili vojny do parlamentu, odtrhli sa od Ruska a založili si vlastný štát.
Podobne ako Fínsko sa osamostatnili pobaltské štáty- Estónsko, Lotyšsko a Litva. Na sklonku I.SV sa utvorila aj Poľská republika. V 18.str.si jeho územie na tri krát rozdelili súperiace mocnosti- Rusko, Rakúsko a Prusko. A tak až do svetovej vojny bola záp.časť Poľska obsadená Nemeckom, východná Ruskom a juhovýchodná Rakúskom. Oslabenie Ruska 1917 a porážka mocností Trojspolku umožnili spojiť všetky tri časti a obnoviť samostatný poľský štát. POVOJNOVÁ REVOLUČNÁ KRÍZA
I.SV sa neskončila iba porážkou jednej strany a víťazstvom druhej. Výrazne zmenila život celej spoločnosti. Zanikli 4 veľké monarchie- RU, Nemecko, Cárske Rusko, Osmanská ríša. Novovzniknuté štáty neboli zárukou stability, ale predpokladom vzniku nových konfliktov. Vývoj v nových podmienkach zaznamenal aj zmenu, ktorá ovplyvnila spoločenské napätie medzi triedami a spoločenskými vrstvami. Zmenil sa životný štýl, klasické autority boli spochybnené, zmenil sa vzťah medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi.
Vojna urýchlila rozvoj vedeckých a technických objavov, ale bohužiaľ viac vo vojenskej sfére ako v civilnej. Víťazstvo Dohody umožnilo nástup demokratických režimov, v mnohých prípadoch ale veľmi labilných.
V prvých povojnových rokoch dosiahol demokratický systém úspechy. Postupne sa však vo viacerých štátoch presadili diktatúry, čo sťažovalo spoluprácu medzi krajinami. Začali sa prehlbovať staré a vznikali nové konflikty.

Rozdeľovaniu sveta na nové nepriateľské bloky nedokázala zabrániť ani Spoločnosť národov.

Politické spektrum sa rozdelilo na:
1. ľavé krídlo – robotnícke, soc.-demokratické strany, komunistické
2. stred- republikánske zastupujúce podnikateľov
3. pravé krídlo- konzervatívne, monarchistické strany
4. neskôr vznikli aj extrémne pravicovo-fašistické

Po prežitej traumy z vojny došlo v mnohých európskych krajinách k revolučným výbuchom. Ich cieľom bolo odstrániť starý hospodársky a politický systém, ale predstavy ako ho nahradiť novým, spravodlivejším bývali často hmlisté.
Sovietske Rusko malo veľký záujem, aby sa soc.revolúcia rozšírila do ďalších európskych krajín. Na podporu tejto myšlienky vznikla v marci 1919 v Moskve III.INTERNACIONÁLA= KOMINTERNA.

Nemecko
Najväčšie nádeje vkladala Kominterna do porazeného Nemecka. Silné pozície tu mala soc.-demokratická strana a obyvateľstvo tu bolo nespokojné s povojnovou situáciou. Pod tlakom robotníckych a voj.rád (výbory) bolo Nemecko vyhlásené za republiku- WEIMERSKÁ REPUBLIKA (1919-1933). Revoluční robotníci vedení Karolom Liebknechtom a Rosou Luxemburgovou neboli spokojní s týmito výsledkami. Ich pokus o revolúciu- BAVORSKÁ REPUBLIKA RÁD- bol potlačený a obaja vodcovia zavraždení. 1925 sa prezidentom stal Paul von HINDENBURG.
(Klára Zetkinová- 8.marec-Medzinárodný deň žien)

Maďarsko
Tu sa 1919 dostala k moci Maďarská socialistická strana na čele s Bélom Kunom. V marci 1919 vyhlásila MAĎARSKÚ REPUBLIKU RÁD, ktorá kopírovala sovietsky systém moci. Dohodové štáty sa rozhodli pre intervenciu, ktorej vykonávateľom mala byť československá a rumunská armáda. Maďarská červená armáda tento útok odrazila a jej vojská prenikli až na územie Slovenska. Počas jej prítomnosti na Slovensku vznikla SLOVENSKÁ REPUBLIKA RÁD 16.júna 1919 v Prešove. Chcela využiť nálady časti obyvateľstva na pripojenie Slovenska k Maďarsku. SRR však nenašla širšiu odozvu medzi slovenským obyvateľstvom a po odchode maďarských jednotiek zanikla. Keď rumunská armáda dobyla Budapešť, bol v Maďarsku dosadený admirál Mikloš HORTHY na čelo maďarskej vlády, ktorý v krajine zaviedol „biely teror“.

Ruská občianska vojna
V Rusku po revolúcii nastala veľmi komplikovaná situácia. Po víťazstve sovietov sa rozpútala krvavá občianska vojna, ktorá trvala 3 roky. Boľševici sformovali červenú armádu. Proti nim sa postavili bieli, ktorí boli podporovaní vládami Anglicka, Francúzska, Japonska, Poľska a ČS. V priebehu občianskej vojny boľševici úplne prevzali moc do svojich rúk a nastolili vládu jednej politickej strany. Aby zamedzili opätovnému návratu Romanovovcov- 1917 na trón, dali celú rodinu zavraždiť. Voj.záležitosti v tomto čase riadil Lev Trocky.
V krajine nastal úplný rozpad hosp., sov.vláda za pomoci armády rekvirovala- násilím brala- roľníkom potraviny. V závodoch dozerali na plnenie výroby špeciálni komisári.
-3-

Takýto hospodársky systém sa volá VOJNOVÝ KOMUNIZMUS.

V krajine v dôsledku tohto narastala nespokojnosť. Politika VK nemohla byť dlhodobo udržateľná, preto z iniciatívy Lenina sa prešlo k novej ekonomickej politike. Táto politika obnovovala tržné vzťahy, menšie súkromné podniky a podniky s medzinárodnou účasťou. Súčasne sa začalo s priemyselnením krajiny- INDUSTRIALIZÁCIA. Jej predchádzal plán ELEKTRIFIKÁCIE= GOELRO. Tieto zmeny boli zároveň spojené s odstraňovaním negramotnosti v krajine. Hoci nová ekonomická politika začala prinášať prvé výsledky, po smrti Lenina 1924 začal Jozef Visarionovič STALIN od tejto stratégie upúšťať.
( „Keď zomrie jeden človek, je to smutné, keď zomrú milióny, je to štatistika“)
Za konečný cieľ svojej vlády vyhlásili boľševici nastolenie komunizmu, a to nielen v Rusku, ale na celom svete. Mal to byť taký poriadok, v ktorom by každý pracoval podľa svojich schopností, dobrovoľne a bez nároku na mzdu, potrebné veci mal dostávať od štátu zadarmo. Mal to byť koniec starostí, skutočná rovnosť všetkých ľudí, no tieto predstavy sa v praxi nedali uskutočniť, nimi totiž boľševici iba maskovali svoj skutočný cieľ- urobiť z človeka otroka štátu a strany, ktorá ho viedla. Už od začiatku mala však komunistická idea jeden nehumánny znak, kto s ňou nesúhlasil, bol kruto prenasledovaný štátnou tajnou políciou. Milióny nevinných ľudí sa ocitli v pracovných táboroch, väzeniach, vo vyhnanstve na Sibíri alebo skončili svoj život ako bezmenné bytosti v masových hroboch. Ideálom bol ateizmus, potláčala sa cirkev a náboženský život vôbec. 1922 sa 6 zväzových republík spojilo a vytvorilo ZVAZ SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK= ZSSR.

Obdobie prechodnej stabilizácie 1924-29
Po skončení I.SV. boli z medzinárodných rokovaní vylúčené dve krajiny- Nemecko, Sovietske Rusko. Hospodárska spolupráca v Európe však nebola možná bez účasti týchto dvoch krajín. Preto bola z iniciatívy GB zvolaná 1922 Medzinárodná konferencia do Janova. Prizvali na ňu aj Nemecko a Sov.Rusko. Konferencia skončila neúspechom. V čase jej konania však došlo k podpísaniu zmluvy medzi Nemeckom a Ruskom v Rappalle o hospodárskej spolupráci.
Francúzske a belgické vojská v snahe donútiť Nemecko platiť reparácie, obsadili Porúrie 1923. Nemci na to reagovali pasívnou rezistenciou, ktorá rozkrútila masovú infláciu. Nemecko reparácie platiť nezačalo, ocitlo sa na pokraji ekonomického krachu a Francúzsko sa ocitlo v medzinárodnej izolácii. Až nová nemecká vláda na čele s GUSTAVOM STRESEMANN na jeseň 1923 prejavila ochotu reparácie splácať.

Na nasledujúci rok 1924 komisia vedená CHARLESOM DAWSONOM predložila plán splácania reparácii- Dawsonov plán. Nemecko dostalo od USA pôžičku vo výške 200 mil.dolárov, po ktorej sa Nemecko dostalo z krízy a začalo rýchlo napredovať. GS ponúkol fran.vláde projekt Rýnskeho garančného plánu, ktorý mal byť zárukou neporušiteľnosti západných nemeckých hraníc. Projekt bol prijatý 1925 na konferencii v LOCARNE. Garantmi paktu boli GB a Taliansko. Fran. Chcelo dosiahnuť podobné záruky aj pre východné hranice Nemecka, čo sa im však nepodarilo. Bol to ich medzinárodný neúspech, a tak ho zahladili tým, že s Poľskom a ČSR podpísali zmluvu. V nej sa zaviazali pomocou obom štátom v prípade ich napadnutia Nemeckom. Celkovo môžeme konštatovať, že v 20.rokoch dochádza k uvoľneniu medzinárodných vzťahov, eur.veľmoci sa zriekli intervencie proti Rusku a začali s ním nadväzovať diplomatické styky. Podobne aj nemecko po prekonaní povojnovej krízy sa stáva rovnocenným partnerom ostatným eur.krajinám.
V tejto atmosfére uvoľnenia medzinárodných vzťahov bol uzatvorený BRIAND- KOLLEGOV PAKT 1928 (minister zahraníčných vecí Francúzska) ku ktorému sa postupne pridalo 62 krajín, ktoré sa zriekli použitia vojnovej sily ako spôsob riešenia vzájomných konfliktov. Zmluvy však neobsahovali žiadne sankcie v prípade ich porušenia, a preto bol BK pakt neúčinný. 1926 Nemecko prijaté do SN
1929 Prijatý Yongov pakt- zrušili sa reparácie.

Zdroje:

zošit z dejepisu -