Medzinárodné vzťahy po I.SV boli usporiadané sústavou mierových zmlúv pod názvom Versaillský systém. Mierová konferencia sa začala 18.januára 1919 v Paríži vo Versailles. Zúčastnilo sa jej 70 delegátov z 27 víťazných dohodových štátov, Rusko sa nezúčastnilo-nebolo pozvané. Hlavné slovo patrilo najvyšším politickým predstaviteľom, tzv.Rada piatich- USA, Francúzsko, Anglicko, Taliansko, Japonsko. Za USA rokoval Thomas Woodrow WILSON, za Fran. George Benjamin CLEMENCEAU, za Anglicko Lloyd George. Československú delegáciu viedol predseda vlády Karel KRAMÁŘ, minister zahraničných vecí Eduard BENEŠ. Za hlavného vinníka vojny bolo označené Nemecko. Stratilo všetky svoje kolónie(ako aj Turecko) a Alsasko a Lotrinsko, získané z prusko-francúzskej vojny 1870, pripadlo Francúzsku. Územie na západ od rýna malo byť 15 rokov okupované dohodovými vojskami. Územie na východ od Rýna v šírke 50 km malo byť demilitarizované. Nem.armáda nesmela mať viac ako 100 000 vojakov. Väčšiu časť výzbroje a vojnové loďstvo mali odovzdať dohodovým štátom. Navyše muselo Nemecko platiť pomerne vysoké vojnové reparácie- náhrady vojnových škôd, okrem stratených území časť územia pripadla novovznikajúcemu Československu a veľká časť Pruska novovznikajúcemu Poľsku. Nemecko sa nesmelo spojiť s Rakúskom do jednotného štátu. Zástancom tvrdého postupu voči Nemecku bolo Francúzsko, ktoré sa chcelo stať európskou veľmocou, Clemenceau tvrdil, že porazené Nemecko treba tak oslabiť, aby už nebolo schopné rozpútať novú vojnu. USA naopak zastávali zastávali miernejší postup, pretože chceli zachovať pomer síl v Európe. Konferencia rozhodla o rozpade R-U monarchie a vzniku nových tzv.nástupníckych štátov- ČSR, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia. Pri ČSR bol problém s určením hraníc, samostatne sa uzatvárali zmluvy s Maďarskom, samostatne s Rakúskom. S ním bola uzatvorená zmluva v Saint-Germain 10.9.1919. Pri stanovení českých hraníc sa vychádzalo z historického hľadiska- českého kráľovstva. Problémom bolo vytýčenie hraníc, kde žilo 3 mil.nem.obyvateľstva – Sudety. Ďalším problémom bola hranica Poľska v oblasti Těšínska. Vyriešilo sa to rozdelením Těšínska medzi oba štáty. Tento spor sa dotkol aj Slovenska, keď sa 12 obcí z Oravy a 14 zo Spiša stalo súčasťou Poľska. UZAVRETIE TRIANONSKEJ ZMLUVY
Oveľa zložitejšie boli rokovania s Maďarskom o stanovení maďarsko-slovenskej hranice.