Prvá svetová vojna mala pre slovenské dejiny veľký význam. Prekonala aj tie najhoršie očakávania, hlboko zasiahla do hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti. Vypuknutie 1.svetovej vojny a následné silné prejavy maďarského šovinizmu znemožnili slovenským politikom aktivitu na pôde Uhorska. V tejto situácii zasiahla slovenský politický tábor bezbrannosť, čo sa prejavilo tým, že naši politici siahli po vyskúšanej praktike – pasivite. Na jednej strane im táto taktika umožnila nedávať vyhlásenia vernosti Uhorsku, no na druhej strane, keďže takto postupovali aj ostatné národy v monarchii, znemožňovalo to vzájomnú spoluprácu a pomoc.
Ano jeden slov.politický prúd pred vojnou nerátal s možnosťou rozbitia R-U a spojenectvom s Čechmi. Až počas I.sv.vojny začali najskôr Slováci a Česi v zahraničí a potom aj doma pomýšľať na rozbitie R-U a o spojení oboch národov do jednotného štátu.

Domáci odboj
Slovenskí politici, ktorí zostali doma, boli pod dozorom uhorskej polície a nemali možnosť otvorene vytúpiť so svojimi názormi a programom. Sledovali však vývoj udalostí a pripravovali sa na vystúpenie vo vhodnej chvíli. Hlavným centrom domáceho odboja bol Turčiansky svätý Martin, kde sa stretávalo vedenie SNS na čele s Matúšom DULOM.
Ďalšie strediská:
· Ružomberok ( ANDREJ HLINKA-kňaz, VAVRO ŠROBÁR-lekár)
· Bratislava ( EMANUEL LEHOTSKÝ-významný sociálny demokrat)
· Budapešť ( FERDIŠ JURIGA, EMIL STODOLA-slov.poslanec v uhorskom sneme)
· Viedeň ( MILAN HODŽA, KORNEL STODOLA, IVAN DÉRER) udržiavala styky s českými politikmi dochádzajúcimi do Viedne a s tajnou organizáciou MAFIA, založená českými politikmi dodávajúca správy dohodovým štátom.

Zahraničný odboj
Oveľa lepšie podmienky ako politici na domácom území mali Slováci v zahraničí. Česko- slovenský zahraničný odboj našiel dôležitú oporu u Slovákov žijúcich v USA, Kanade, Švajčiarsku, Francúzsku a v Rusku, kde v 1915 vznikol Zväz československých spolkov. V USA bola vytvorená Slovenská Liga, ktorá poverila J.DAXNERA, aby vypracocal Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Pôvodne mal vychádzať z Memoranda národa slovenského z 1861, ktoré požadovalo pre slovenský národ sebaurčovacie právo, ale ukázalo sa ako zastarané a neaktuálne, preto SL pristúpila k vytvoreniu nového politického programu Slovákov.
Prvým krokom k presadeniu nového politického programu bolo uzavretie CLEVELENDSKEJ DOHODY medzi Slovenskou ligou a Českým národným združením z 23. októbra 1915.