Požadovala spojenie českého a slovenského národa do federatívneho štátu s úplnou autonómiou Slovenska, čo smerovalo k vytvoreniu ČSR.
Clevelandská dohoda predvídala ,,spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda aj s plným právom užívania slovenského jazyka, s vlastnou finančnou a politickou samosprávou, so štátnym jazykom slovenským.“

Hlavným cieľom zahraničného odboja bolo sústredenie sa na boj proti R-U a Nemecku a zároveň ovplyvňovať tamojšiu verejnú mienku a politikov. Zorganizovať zahraničný odboj sa podujal profesor pražskej univerzity TOMÁŠ GARYK MASARYK. Počas svojej cesty v Holandsku v októbri 1914 sa stretol SETONOM WATSONOM a predniesol mu svoj plán vytvorenia československého štátu, na základe tohto rozhovoru SW vypracoval Memorandum pre anglickú vládu. Koncom 1914 odchádza TGM do Talianska. Jeho činnosť však nezostala utajená
R-U vláde, a tak sa TGM rozhodol zostať v zahraničí a venovať svoje sily na vznik ČS štátu.
Pre zjednotenie odboja bolo potrebné vytvoriť ústrednú organizáciu, ktorá by odboj riadila. MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK pôsobí v zahraničí od 1904 a snaží sa naplniť svoje ambície v oblasti vedy-astronómia. Po vypuknutí vojny pôsobí ako letec, najskôr vo Francúzsku, potom v Srbsku. Po zranení sa vrátil do Paríža. V tom čase je už fran.občanom a má dobré kontakty do najvyšších vládych kruhov. Svoju činnosť zameral na politickú oblasť-mal už premyslenú základnú koncepciu vytvorenia spoločného štátu. V Paríži sa zoznámil s EDUARDOM BENEŠOM a nadviazal styky s bývalým profesorom T.G. MASARYKOM. Keďže sily zahraničného odboja boli roztrieštené, rozhodli sa ho títo traja predstavitelia zjednotiť prostredníctvom vytvorenia Československej národnej rady v Paríži ako najvyšší orgán čs.odboja(Predsedom Masaryk, podpredseda Štefánik a Durich, generálny tajomník Beneš). Programom ČSNR bolo:
1. zorganizovať československé vojsko v zahraničí
2. sústrediť všetky zahraničné sily pod jednotný program: vytvorenie československých légii.

Československé légie
Prvý bod dostal za úlohu Štefánik, ktorý videl veľké možnosti najmä v Rusku, kde žili tisíce českých a slovenských zajatcov. V lete 1916 odišiel do Ruska, kde sa mu podarilo zjednotiť krajanské organizácie a získať ich pre program ČSNR. Keďže Durich, tiež pôsobiaci v Rusku, robil mnohé ústupky cárskej vláde, čo spôsobilo rozkol medzi krajanskými organizáciami a zajatcami, a preto ho Štefánik z ČSNR vylúčil. Napriek týmto problémom sa v Rusku v pomerne krátkom čase zorganizovalo dobre vycvičené vojsko, ktoré sa vyznamenalo vo viacerých bojoch
(úspech pri ukrajinskej dedinke Zmorov, leto 1917). V priebehu 1917 vzrástol počet legionárov na 40 000.
Légie vznikali vo Francúzsku a v Taliansku, bol zámer aj v USA, ale po ich vstupe do vojny museli americkí Slováci a Česi bojovať v americkej armáde.
Brest–litovský mier z 3.marca 1918 mal pre čs.légie neblahý dôsledok – stratili nepriateľa a tým aj zmysel svojej existencie.