Masaryk preto dáva 18.októbra v amerických denníkoch uverejňovať Vyhlásenie československej samostatnosti (WASHINGTONSKÁ DEKLARÁCIA), ktoré sa stretlo so širokým ohlasom americkej verejnosti. Wilson preto vyhlásil, že o osude R-U si rozhodnú národy sami.
Od polovice októbra 1918 došlo k rýchlemu vývoju udalostí doma a v zahraničí. Minister zahraničných vecí R-U, gróf ANDRÁSSY toto vyjadrenie prijal, čo sa na našom území pochopilo tak, že R-U monarchia kapitluje a v uliciach došlo k živelným demonštráciam.
Predstavitelia českého politického života si uvedomili, že ďalšie váhanie by ohrozilo ich vedúce postavenie v novom štáte. Predvečer 28.10. 1918 predstavitelia Pražského národného výboru vydali zákon o zriadení samostatného štátu československého. Tesne predtým prebiehali v Ženeve rozhovory medzi Benešom a Kramárom o zostavení vlády a všetkých dôležitých otázkach. Ich rokovania boli predčasne ukončené vyhlásením československého štátu.
30.10.1918 sa zišla v Martine slov. politická reprezentácia, ktorá tu utvorila Slovenskú národnú radu a prijala Deklaráciu slovenského národa (Martinská deklarácia). V nej Slováci vyjadrujú svoje rozhodnutie žiť v spoločnom štáte s Čechmi.

Prezidentom novej republiky sa stal Tomáš Garyk Masaryk, predsedom vlády Karol Kramár, minister zahraničných vecí Eduard Beneš. Milan Rastislav Štefánik mal v novej vláde zastávať miesto ministra vojny.
Nový štát mal fungovať na princípoch parlamentnej demokracie. V zahraničnej politike sa štát orientoval najmä na Francúzsko.