Slovensko počas 1. svetovej vojny

Prvá svetová vojna mala pre slovenské dejiny veľký význam. Prekonala aj tie najhoršie očakávania, hlboko zasiahla do hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti. Vypuknutie 1.svetovej vojny a následné silné prejavy maďarského šovinizmu znemožnili slovenským politikom aktivitu na pôde Uhorska. V tejto situácii zasiahla slovenský politický tábor bezbrannosť, čo sa prejavilo tým, že naši politici siahli po vyskúšanej praktike – pasivite. Na jednej strane im táto taktika umožnila nedávať vyhlásenia vernosti Uhorsku, no na druhej strane, keďže takto postupovali aj ostatné národy v monarchii, znemožňovalo to vzájomnú spoluprácu a pomoc.
Ano jeden slov.politický prúd pred vojnou nerátal s možnosťou rozbitia R-U a spojenectvom s Čechmi. Až počas I.sv.vojny začali najskôr Slováci a Česi v zahraničí a potom aj doma pomýšľať na rozbitie R-U a o spojení oboch národov do jednotného štátu.

Domáci odboj
Slovenskí politici, ktorí zostali doma, boli pod dozorom uhorskej polície a nemali možnosť otvorene vytúpiť so svojimi názormi a programom. Sledovali však vývoj udalostí a pripravovali sa na vystúpenie vo vhodnej chvíli. Hlavným centrom domáceho odboja bol Turčiansky svätý Martin, kde sa stretávalo vedenie SNS na čele s Matúšom DULOM.
Ďalšie strediská:
· Ružomberok ( ANDREJ HLINKA-kňaz, VAVRO ŠROBÁR-lekár)
· Bratislava ( EMANUEL LEHOTSKÝ-významný sociálny demokrat)
· Budapešť ( FERDIŠ JURIGA, EMIL STODOLA-slov.poslanec v uhorskom sneme)
· Viedeň ( MILAN HODŽA, KORNEL STODOLA, IVAN DÉRER) udržiavala styky s českými politikmi dochádzajúcimi do Viedne a s tajnou organizáciou MAFIA, založená českými politikmi dodávajúca správy dohodovým štátom.

Zahraničný odboj
Oveľa lepšie podmienky ako politici na domácom území mali Slováci v zahraničí. Česko- slovenský zahraničný odboj našiel dôležitú oporu u Slovákov žijúcich v USA, Kanade, Švajčiarsku, Francúzsku a v Rusku, kde v 1915 vznikol Zväz československých spolkov. V USA bola vytvorená Slovenská Liga, ktorá poverila J.DAXNERA, aby vypracocal Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Pôvodne mal vychádzať z Memoranda národa slovenského z 1861, ktoré požadovalo pre slovenský národ sebaurčovacie právo, ale ukázalo sa ako zastarané a neaktuálne, preto SL pristúpila k vytvoreniu nového politického programu Slovákov.
Prvým krokom k presadeniu nového politického programu bolo uzavretie CLEVELENDSKEJ DOHODY medzi Slovenskou ligou a Českým národným združením z 23. októbra 1915.

Požadovala spojenie českého a slovenského národa do federatívneho štátu s úplnou autonómiou Slovenska, čo smerovalo k vytvoreniu ČSR.
Clevelandská dohoda predvídala ,,spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, úplnou kultúrnou slobodou, teda aj s plným právom užívania slovenského jazyka, s vlastnou finančnou a politickou samosprávou, so štátnym jazykom slovenským.“

Hlavným cieľom zahraničného odboja bolo sústredenie sa na boj proti R-U a Nemecku a zároveň ovplyvňovať tamojšiu verejnú mienku a politikov. Zorganizovať zahraničný odboj sa podujal profesor pražskej univerzity TOMÁŠ GARYK MASARYK. Počas svojej cesty v Holandsku v októbri 1914 sa stretol SETONOM WATSONOM a predniesol mu svoj plán vytvorenia československého štátu, na základe tohto rozhovoru SW vypracoval Memorandum pre anglickú vládu. Koncom 1914 odchádza TGM do Talianska. Jeho činnosť však nezostala utajená
R-U vláde, a tak sa TGM rozhodol zostať v zahraničí a venovať svoje sily na vznik ČS štátu.
Pre zjednotenie odboja bolo potrebné vytvoriť ústrednú organizáciu, ktorá by odboj riadila. MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK pôsobí v zahraničí od 1904 a snaží sa naplniť svoje ambície v oblasti vedy-astronómia. Po vypuknutí vojny pôsobí ako letec, najskôr vo Francúzsku, potom v Srbsku. Po zranení sa vrátil do Paríža. V tom čase je už fran.občanom a má dobré kontakty do najvyšších vládych kruhov. Svoju činnosť zameral na politickú oblasť-mal už premyslenú základnú koncepciu vytvorenia spoločného štátu. V Paríži sa zoznámil s EDUARDOM BENEŠOM a nadviazal styky s bývalým profesorom T.G. MASARYKOM. Keďže sily zahraničného odboja boli roztrieštené, rozhodli sa ho títo traja predstavitelia zjednotiť prostredníctvom vytvorenia Československej národnej rady v Paríži ako najvyšší orgán čs.odboja(Predsedom Masaryk, podpredseda Štefánik a Durich, generálny tajomník Beneš). Programom ČSNR bolo:
1. zorganizovať československé vojsko v zahraničí
2. sústrediť všetky zahraničné sily pod jednotný program: vytvorenie československých légii.

Československé légie
Prvý bod dostal za úlohu Štefánik, ktorý videl veľké možnosti najmä v Rusku, kde žili tisíce českých a slovenských zajatcov. V lete 1916 odišiel do Ruska, kde sa mu podarilo zjednotiť krajanské organizácie a získať ich pre program ČSNR. Keďže Durich, tiež pôsobiaci v Rusku, robil mnohé ústupky cárskej vláde, čo spôsobilo rozkol medzi krajanskými organizáciami a zajatcami, a preto ho Štefánik z ČSNR vylúčil. Napriek týmto problémom sa v Rusku v pomerne krátkom čase zorganizovalo dobre vycvičené vojsko, ktoré sa vyznamenalo vo viacerých bojoch
(úspech pri ukrajinskej dedinke Zmorov, leto 1917). V priebehu 1917 vzrástol počet legionárov na 40 000.
Légie vznikali vo Francúzsku a v Taliansku, bol zámer aj v USA, ale po ich vstupe do vojny museli americkí Slováci a Česi bojovať v americkej armáde.
Brest–litovský mier z 3.marca 1918 mal pre čs.légie neblahý dôsledok – stratili nepriateľa a tým aj zmysel svojej existencie.

Zahraničný odboj rozhodol o ich premiestnení na západný front pre posilnenie Francúzska. Sovietska vláda pod nemeckým nátlakom však nariadila odzbrojenie čs.légii.
V máji 1918 došlo v Čeľjabinsku k incidentu, pri ktorom boli légie napadnuté maďarskými zajatcami z červenej armády. Légie teda odmietli vydať zbrane, v pomerne krátkom čase sa zmocnili sibírskej magistrály, kde počas občianskej vojny bojovali proti sovietskej moci a bránili záujmy Dohody. Toto vystúpenie légii viedlo k zmene postoja Dohody k čs. otázke. V tejto situácii cestuje do Ruska MRŠ, k légiam sa však dostáva až v novembri 1918, keď už bola vyhlásená Československá republika a I.sv.vojna sa skončila. Po skončení vojny sa mohli vďaka Štefánikovi cez Vladivostok vrátiť domov.

Vývoj na Slovensku
Októbrová revolúcia v Rusku silne zapôsobila na vývoj v R-U, kde sa pod vplyvom jej hesiel o mieri a sebaurčovaní národov množili protivojnové demonštrácie a mohutnelo štrajkové hnutie. V januári 1918 to vyvrcholilo do všeobecného generálneho štrajku. Ale aj po jeho porážke došlo k ďalším 40 štrajkom. Nepokoje prenikli aj medzi vojsko: vzbura v Boke Kotorskej, vzbura vojakov 71.trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci, ktoré boli prínosom k rozbitiu R-U.
Na jar 1918 mali masy slovenského národa veľký aktivizačný predstih pred slovenským politickým táborom, ktorý ešte stále zotrvával v pasivite. Na prvomájovej manifestácii v Liptovskom Mikuláši zaznela z úst Vavra Šrobára po prvýkrát požiadavka na sebaurčovacie právo všetkých národov žijúcich v monarchii.Po tejto manifestácii sa začína prebúdzať aj politický tábor reprezentovaný SNS, ktorý sa koncom mája na porade v Martine dohodol tiež na sebaurčovacom práve a na požiadavke utvoriť s Čechmi spoločný štát. Na stretnutí najaktívnejšie vystupoval Andrej Hlinka: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa skončilo“. V máji 1918 pokračuje vo svojich aktivitách na pôde USA TGM. So Slovenskou Ligou a Českým národným združením dosiahol novú PITTSBURSKÚ DOHODU 30.mája 1918. Podľa nej mal byť nový štát Čechov a Slovákov demokratickým štátom, kde mali mať Slováci vlastnú administratívu(súdnictvo), snem, súdy. Bola ústupkom od Clevelandskej, prejavila sa tu Masarykova teória čechoslovakizmu – na našom území nežijú dva národy, ale iba jeden.
TGM využil svoju cestu do USA na presvedčenie amerického prezidenta Wilsona, ktorý nepripúšťa rozbitie monarchie, iba jej pretvorenie.

Masaryk preto dáva 18.októbra v amerických denníkoch uverejňovať Vyhlásenie československej samostatnosti (WASHINGTONSKÁ DEKLARÁCIA), ktoré sa stretlo so širokým ohlasom americkej verejnosti. Wilson preto vyhlásil, že o osude R-U si rozhodnú národy sami.
Od polovice októbra 1918 došlo k rýchlemu vývoju udalostí doma a v zahraničí. Minister zahraničných vecí R-U, gróf ANDRÁSSY toto vyjadrenie prijal, čo sa na našom území pochopilo tak, že R-U monarchia kapitluje a v uliciach došlo k živelným demonštráciam.
Predstavitelia českého politického života si uvedomili, že ďalšie váhanie by ohrozilo ich vedúce postavenie v novom štáte. Predvečer 28.10. 1918 predstavitelia Pražského národného výboru vydali zákon o zriadení samostatného štátu československého. Tesne predtým prebiehali v Ženeve rozhovory medzi Benešom a Kramárom o zostavení vlády a všetkých dôležitých otázkach. Ich rokovania boli predčasne ukončené vyhlásením československého štátu.
30.10.1918 sa zišla v Martine slov. politická reprezentácia, ktorá tu utvorila Slovenskú národnú radu a prijala Deklaráciu slovenského národa (Martinská deklarácia). V nej Slováci vyjadrujú svoje rozhodnutie žiť v spoločnom štáte s Čechmi.

Prezidentom novej republiky sa stal Tomáš Garyk Masaryk, predsedom vlády Karol Kramár, minister zahraničných vecí Eduard Beneš. Milan Rastislav Štefánik mal v novej vláde zastávať miesto ministra vojny.
Nový štát mal fungovať na princípoch parlamentnej demokracie. V zahraničnej politike sa štát orientoval najmä na Francúzsko.