Do sťahovania národov sa v 5. Až 7.storočí zapojili i kmene Slovanov. Ich pôvodné sídla boli medzi riekami Visla a Dneper. Antickí historici ich označovali Venétmi, Antmi, Slovienmi. Na našom území sa začali usádzať na prelome 5.- 6. str.(Toho dôkazom je aj keramika pražského typu.)
Ich sťahovanie vrcholí v 6.-7.str, pri ktorom sa rozdelili do troch vetiev:
1. Západná vetva – Poliaci, Česi, Slováci, Polabskí Slovania, Lužickí Srbi
2. Východná vetva – Rusi, Bielorusi, Ukrajinci
3. Južná vetva – Srbi, Chorváti, Slovinci

Žili v rodovom zriadení, ich hlavným remeslom bolo poľnohospodárstvo. Pôdu obrábali hákom, neskôr rydlom. Pestovali jačmeň, pšenicu, žito, proso, strukoviny. Venovali sa rybolovu a brtníctvu (zber medu divých včiel). Chovali ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok. Boli zruční remeselníci – kováči, tesári, tkáči. Pokročilé poľnohospodárske postupy rozšírili rodovú občinu a tá sa zmenila na susedskú. Od 7.str.si Slovania stavali hradiská, ktoré sa stali strediskami remeselnej výroby a sídlom kmeňového náčelníka a jeho družiny. Svojich mŕtvych spaľovali.
Žili vo vojenskej demokracii, v ktorej sa spájali do kmeňových zväzov, ktoré môžeme považovať za prvotné štátne útvary. Neskôr bola vojenská demokracia nahradená feudálno-vazalskými vzťahmi. Veľkým nebezpečenstvom sa pre Slovanov stali AVARI- turkotatárske kmene ázijského pôvodu. Ich spolunažívanie malo rôzne podoby- od avarskej nadvlády až po vytvorenie spoločnej slovansko-avarskej kultúry(avarsko-slovanská symbióza).

Západní Slovania vytvorili proti Avarom spoločný obranný zväz, prvú nad kmeňovú spoločenskú organizáciu. Na jej čelo sa postavil franský kupec SAMO so svojou ozbrojenou družinou. Táto ríša trvala 35 rokov (623–658). Úspešne odolávala Avarom a v roku 631 v trojdňovej bitke porazili i franského kráľa Dagoberta pri Vogatisburgu (Devín). Po smrti Sama sa začala ríša rozpadať a jednotlivé kmene začali medzi sebou bojovať.
Na prelome 8.-9.str., keď bola avarská nadvláda čiastočne nahradená franskou, dochádza k prenikaniu kresťanstva na naše územie. Šíria ho franskí kňazi, čím sa zároveň usilujú o podriadenie Slovanov Frankom. V 9.str. sa utvorili dve kniežatstvá – NITRIANSKE a MORAVSKÉ. Nitrianske knieža PRIBINA dal postaviť svojej manželke, ktorá bola kresťankou kostol okolo roku 828(830), ktorý bol prvým na našom území. Posvätil ho salzburgský arcibiskup ADABRÁM. Pribina sa dal tiež neskôr pokrstiť a stal sa kresťanom.