V roku 833 moravské knieža MOJMÍR obsadil Nitrianske kniežatstvo, pripojil ho k moravskému, a tak vznikla VEĽKÁ MORAVA. Nazval ju tak byzantský biskup PORFIROGENETOS. Jej zakladateľ založil mojmírovskú dynastiu. Pribina bol vyhnaný z Nitry, nakrátko sa usadil na dvore franského kráľa, ktorý mu neskôr pridelil ako léno územie okolo Blaténskeho jazera. Jeho sídlom bolo Blatensko (Blatnohradie), ktoré po ňom spravoval jeho syn KOCEĽ. Mojmír si uvedomoval závislosť od franskej ríše a usiloval sa vybudovať opevnené hradiská, ktoré by mu poslúžili pri obrane proti Frankom(oppidium). To sa Frankom nepáčilo. V roku 846 vtrhol ĽUDOVÍT NEMEC na VM a zosadil Mojmíra. Skutočnosť, že na jeho miesto dosadil jeho synovca RASTISLAVA, je prejavom uznania mojmírovskej dynastie a zároveň prejavom existencie feudálnych vzťahov. Hoci sa Rastislav stal kniežaťom za pomoci Frankov, aj on sa snažil zbaviť franskej nadvlády. Keďže si uvedomoval úlohu franských kňazov, požiadal v roku 861 pápeža MIKULÁŠA I. o vyslanie vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo v reči ľudu zrozumiteľnej. Pápež ho však neuspokojil, a preto v roku 862 požiadal o pomoc byzantského cisára MICHALA III. Ten jeho žiadosti vyhovel a poslal na VM solúnskych bratov KONŠTANTÍNA- filozofa a METODA. Títo dvaja cestou na VM zostavili slovanské písmo- hlaholiku, k nám prišli v 863. Do staroslovienčiny postupne preložili liturgické knihy, pri kniežacom dvore založili školu, v ktorej začali vzdelávať Slovanov. Používanie staroslovienčiny pri náboženských obradoch využili franskí kňazi na očiernenie Konštantína a Metoda pred pápežom, pretože Cirkev v tomto období uznávala iba tri liturgické jazyky – latinčina, gréčtina, hebrejčina. V roku 867 preto odišli do Ríma, aby tu obhajovali svoje liturgické knihy a svoju činnosť. Pápež HADRIÁN II. schválil staroslovienčinu ako liturgický jazyk. V tomto čase však Konštantín ochorel a rozhodol sa ostať v Ríme. Tu vstúpil do kláštora pri chráme Sv. Klementa, kde je aj pochovaný, prijal rehoľné meno CYRIL a o krátky čas – 14.2. 869 zomrel. Metod sa na spiatočnej ceste zastavil v Panónii u Koceľa a tam vykonával svoje poslanie. Koceľ však poslal Metoda späť do Ríma so žiadosťou o udelenie cirkevnej hodnosti, ktorá by Metodovi umožňovala vysväcovať kňazov. Pápež jeho žiadosť vyhovel a Metod sa stal arcibiskupom. Na ceste z Ríma však Metoda zajali franskí biskupi, ktorí proti nemu intrigovali a neuznávali ho.