Slovania a Veľká Morava

Do sťahovania národov sa v 5. Až 7.storočí zapojili i kmene Slovanov. Ich pôvodné sídla boli medzi riekami Visla a Dneper. Antickí historici ich označovali Venétmi, Antmi, Slovienmi. Na našom území sa začali usádzať na prelome 5.- 6. str.(Toho dôkazom je aj keramika pražského typu.)
Ich sťahovanie vrcholí v 6.-7.str, pri ktorom sa rozdelili do troch vetiev:
1. Západná vetva – Poliaci, Česi, Slováci, Polabskí Slovania, Lužickí Srbi
2. Východná vetva – Rusi, Bielorusi, Ukrajinci
3. Južná vetva – Srbi, Chorváti, Slovinci

Žili v rodovom zriadení, ich hlavným remeslom bolo poľnohospodárstvo. Pôdu obrábali hákom, neskôr rydlom. Pestovali jačmeň, pšenicu, žito, proso, strukoviny. Venovali sa rybolovu a brtníctvu (zber medu divých včiel). Chovali ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok. Boli zruční remeselníci – kováči, tesári, tkáči. Pokročilé poľnohospodárske postupy rozšírili rodovú občinu a tá sa zmenila na susedskú. Od 7.str.si Slovania stavali hradiská, ktoré sa stali strediskami remeselnej výroby a sídlom kmeňového náčelníka a jeho družiny. Svojich mŕtvych spaľovali.
Žili vo vojenskej demokracii, v ktorej sa spájali do kmeňových zväzov, ktoré môžeme považovať za prvotné štátne útvary. Neskôr bola vojenská demokracia nahradená feudálno-vazalskými vzťahmi. Veľkým nebezpečenstvom sa pre Slovanov stali AVARI- turkotatárske kmene ázijského pôvodu. Ich spolunažívanie malo rôzne podoby- od avarskej nadvlády až po vytvorenie spoločnej slovansko-avarskej kultúry(avarsko-slovanská symbióza).

Západní Slovania vytvorili proti Avarom spoločný obranný zväz, prvú nad kmeňovú spoločenskú organizáciu. Na jej čelo sa postavil franský kupec SAMO so svojou ozbrojenou družinou. Táto ríša trvala 35 rokov (623–658). Úspešne odolávala Avarom a v roku 631 v trojdňovej bitke porazili i franského kráľa Dagoberta pri Vogatisburgu (Devín). Po smrti Sama sa začala ríša rozpadať a jednotlivé kmene začali medzi sebou bojovať.
Na prelome 8.-9.str., keď bola avarská nadvláda čiastočne nahradená franskou, dochádza k prenikaniu kresťanstva na naše územie. Šíria ho franskí kňazi, čím sa zároveň usilujú o podriadenie Slovanov Frankom. V 9.str. sa utvorili dve kniežatstvá – NITRIANSKE a MORAVSKÉ. Nitrianske knieža PRIBINA dal postaviť svojej manželke, ktorá bola kresťankou kostol okolo roku 828(830), ktorý bol prvým na našom území. Posvätil ho salzburgský arcibiskup ADABRÁM. Pribina sa dal tiež neskôr pokrstiť a stal sa kresťanom.

V roku 833 moravské knieža MOJMÍR obsadil Nitrianske kniežatstvo, pripojil ho k moravskému, a tak vznikla VEĽKÁ MORAVA. Nazval ju tak byzantský biskup PORFIROGENETOS. Jej zakladateľ založil mojmírovskú dynastiu. Pribina bol vyhnaný z Nitry, nakrátko sa usadil na dvore franského kráľa, ktorý mu neskôr pridelil ako léno územie okolo Blaténskeho jazera. Jeho sídlom bolo Blatensko (Blatnohradie), ktoré po ňom spravoval jeho syn KOCEĽ. Mojmír si uvedomoval závislosť od franskej ríše a usiloval sa vybudovať opevnené hradiská, ktoré by mu poslúžili pri obrane proti Frankom(oppidium). To sa Frankom nepáčilo. V roku 846 vtrhol ĽUDOVÍT NEMEC na VM a zosadil Mojmíra. Skutočnosť, že na jeho miesto dosadil jeho synovca RASTISLAVA, je prejavom uznania mojmírovskej dynastie a zároveň prejavom existencie feudálnych vzťahov. Hoci sa Rastislav stal kniežaťom za pomoci Frankov, aj on sa snažil zbaviť franskej nadvlády. Keďže si uvedomoval úlohu franských kňazov, požiadal v roku 861 pápeža MIKULÁŠA I. o vyslanie vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo v reči ľudu zrozumiteľnej. Pápež ho však neuspokojil, a preto v roku 862 požiadal o pomoc byzantského cisára MICHALA III. Ten jeho žiadosti vyhovel a poslal na VM solúnskych bratov KONŠTANTÍNA- filozofa a METODA. Títo dvaja cestou na VM zostavili slovanské písmo- hlaholiku, k nám prišli v 863. Do staroslovienčiny postupne preložili liturgické knihy, pri kniežacom dvore založili školu, v ktorej začali vzdelávať Slovanov. Používanie staroslovienčiny pri náboženských obradoch využili franskí kňazi na očiernenie Konštantína a Metoda pred pápežom, pretože Cirkev v tomto období uznávala iba tri liturgické jazyky – latinčina, gréčtina, hebrejčina. V roku 867 preto odišli do Ríma, aby tu obhajovali svoje liturgické knihy a svoju činnosť. Pápež HADRIÁN II. schválil staroslovienčinu ako liturgický jazyk. V tomto čase však Konštantín ochorel a rozhodol sa ostať v Ríme. Tu vstúpil do kláštora pri chráme Sv. Klementa, kde je aj pochovaný, prijal rehoľné meno CYRIL a o krátky čas – 14.2. 869 zomrel. Metod sa na spiatočnej ceste zastavil v Panónii u Koceľa a tam vykonával svoje poslanie. Koceľ však poslal Metoda späť do Ríma so žiadosťou o udelenie cirkevnej hodnosti, ktorá by Metodovi umožňovala vysväcovať kňazov. Pápež jeho žiadosť vyhovel a Metod sa stal arcibiskupom. Na ceste z Ríma však Metoda zajali franskí biskupi, ktorí proti nemu intrigovali a neuznávali ho.

Metod sa na VM vrátil až v 874 na zásah pápeža JÁNA VIII., ktorý potvrdil Metoda v úrade a jeho väzniteľov pokarhal.

Od 869 však už na VM nevládol Rastislav, lebo bol zosadený Frankmi a SVATOPLUKOM. Rastislav bol vydaný KAROLMANOVI, franskému kráľovi, ktorý ho dal oslepiť a zabiť.
Na VM vypuklo povstanie proti franskej nadvláde na čele so SLAVOMÍROM, ktoré mal Svätopluk, postavený na čele franských vojsk potláčať. Svätopluk však Frankov zradil a prešiel na stranu VM. Podarilo sa mu vyhnať Frankov a v roku 871 sa ujal vlády. Pod jeho vedením sa VM stala významnou silou v Strednej Európe a taktiež mala najväčšiu rozlohu počas svojej existencie. Metod sa v 879 musel znovu vydať do Ríma, pretože franskí kňazi a biskupi ho znovu ohovárali. Pápež sa ho však opäť zastal. Knieža Svätopluk mal vyslať do Ríma dvoch kňazov, ktorí by boli vysvätení za biskupov a pomáhali by Metodovi. Boli nimi WICHING, ktorý tiež intrigoval proti nemu a GORAZD, neskorší prvý svätec- Slovák. I samotný Svätopluk nemal rád Metoda, pretože ho kritizoval za jeho zvrhlý, nerestný život. Metod však pod záštitou a podporou pápeža mohol svoj úrad vykonávať až do svojej smrti 885. Svätopluk po jeho smrti vyhnal z VM jeho žiakov, ktorí utiekli do Bulharska (GORAZD, KLIMENT, ANGELÁR, ...). Tu vytvorili nové písmo a nazvali ho po Cyrilovi – cyrilikou.

Po Svätoplukovej smrti sa o vládu podelili jeho synovia.
Politická koncepcia sa delila na :
· Univerzalisticko – rímsku (Mojmír II. sa orientoval na Frankov a jazyk latinský)
· Partikularisticko – slovanská (Rastislav orientácia na VM a starosloviensky jazyk)

Veľký význam malo kresťanstvo, ktorého úlohou bolo pokresťančiť slovanských pohanov. Kým jeho šírenie franskými kňazmi slúžilo k pripútaniu Slovanov k Frankom; príchodom Konštantína a Metoda dochádza zásluhou kresťanstva k posilneniu veľkomoravskej štátnosti. Taktiež prostredníctvom staroslovienčiny a hlaholiky získali naši predkovia prístup ku vzdelaniu, ale boli tiež položené základy kultúrnych dejín Slovanov.
Zásluhou Konštantínovho diela PROGLAS sa začalo obyvateľstvo VM oboznamovať aj s filozofickými otázkami.