referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izidor
Sobota, 4. apríla 2020
Civilizačný odkaz Egyptskej kultúry
Dátum pridania: 05.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hlaváč
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 407
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 
Civilizačný odkaz egyptskej kultúry
1vývoj egyptského písma
2 Egyptské náboženstvo
3 výtvarné umenie
4 literatúra a vedy v egypte

1) dodnes stojíme v nemom úžase nad osobitou kultúrou Egypta, ktorá sa formovala bez cudzieho vplyvu v 4. tisícročí pnl. Aj egyptské písmo vzniklo z organizačných dôvodou. Spočiatku bolo obrázkové, neskôr sa zjednodušilo na slabičné písmo. Egypťania vyvinuli tri druhy písma z ktorých najstaršie sú hieroglyfy. Rozlúštenie hieroglyfov v minulom storočí bolo obrovským dobrodružstvom najme pre francúzkych vedcov.dnes už môžeme čítať nápisy na kamenných blokoch alebo na papyrusových zvitkoch. (papyrus rástol na močaristých brehoch Nílu. Jeho stebla sa rezali, lisovali a stáčali do zvitkov.) okrem úradných záznamov sa zachovala aj krássna literatúra, najčastejšie s náboženským tématom, ale aj rady do života, báje povesti, ba i próza.

2) náboženstvo egypťanov bolo Polyteistické. Svojivh bohov často zobrazovali zo zvieracov hlavou, no za posvätné považovali aj krokodíli, mačky, sokoly, brodivého vtáka ibisa, čierneho býka apisa s bielou trojhranou lysinkou na čele a chrobáka skarabea. Verili v posmrtný život. Podľa egypťanov duša človeka „Ka“ žije tak dlho, kým sa zachová jeho telo. Preto sa snažili telo po smrti uchovať čo najdlhšie v dobrom stave. Na to slúžila munifikácia. S vierou v posmrtný život súvisí aj stavba hrobiek. Spočiatku boli lichobežníkové potom ukladali niekoľko lichobežníkov na seba, čím vznikli stupňovité pyramídy (najstaršia je v Sakkáre). Neskôr pyramídy nadobudli tvar ihlana. Veľké piramídy sa stavali len v starej ríši. V strednej ríši pochovávali panovníkov do utajených skalných hrobov v Údolí kraľov pri Vesete.

3) Egypťania stavali chrámy obrovských rozmerov, ktoré zdobyli stĺpy s hlavicami v tvare lotosového kvetu. Cestu k nim lemovali sfingy – symboly sili a rozumu. Pred vstupom do chrámu stál obelisk – ihlan vytesaný z jedného obrovského kusa kameňa. Najväčšie chrámy boli vo Vesete a Luxore. Sochy ponovníkov zobrezovali v nadživotnej veľkosti a strnulej podobe. Mali vzbudzovať úctu. Sošky neurodzených ľudí boli prirodzené a realistické. Maľby sa zachovali na stenách skalných hrobov. Egypťania nepoznali perspektívu. Bliššie predmety boli na dolnom okraji maľby, vzdialenejšie vo vyšších rovinách. Najvyššia medzi postavami bola postava panovníka.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.