Kultúra riečnych civilizácii
1) vznik písma
2) starobabylónske zákony, architektúra a umenie
3) veda a kultúra najvyspelejších národov v prednej ázii

1) staroveké civilizácie položili základy kultúry takmer celej ľudskej civilizáce. Jedným z najdôležitejších objavov bol vznik písma. Prvé písomné pamiatky boli vykopané v Uruku a tvorili ich pečatidlá na potvrdenie držby majetku. Až neskôr nadobudlo písmo formu obrázkov, ktoré sa neskôr zmenili na symbolické znaky. Najmladšie písmo bolo slabičné, hláskové sa vyvinulo meskôr. V mezopotámii sa písalo na hlinemé tabuľky a keďže písmo pripomína kliny nazýva sa klínové. Prostrednictvom literárnych diel zíslavame obrez o spoločenských zvykoch a udalostiach. Najstaršia sumerská literárna pamiatka Epos o Gilgamešovi podáva obrez hrdinu z Uruku, ktorý sa nevedel uspokojiť z osudom smrteľného človeka. „kam bežíš Gilgameš? Večný život ktorí hľadáš nenájdeš! Keď bohovia stvorili ľudstvo dali mu ako údel smrteľný život. Život ponechali iba vo svojich rukách“
2) sumeri literárne – ako náreky – spracovali aj tragické udalosti svojich dejín potopy a vyplienenie miest. Boli tiež tvorcami najstaršich právnych predpisov. Chammurapiho zákonník obsahuje už ucelené právne predpisy, najmä z trestného práva. Boli veľmi prísne a vychádzali zo starého zvykového rodového práva. Ak niekto niekoho obvinil z vraždy a nedokázal ju bude potrestaný smrťou.“ Ak v dome vypukol požiar a ten ktorí ho prišiel hasiť a zobral nejakú vec vlastníka domu bude hodený do ohňa.“ Na kultúru sumerov nadviazali všetky národy blízkeho východu. Sumerský jazyk sa stal bohoslužobným jazykom. Babylónčania prebrali aj základy staviteľstva, sochárstva a maliarstva. Babylón sa stal hlavným mestom, postaveným z glazurovaných tehál s obrázkami posvätných zvierat. Mesto bolo obohnané hradbami a cez eufrat viedol kamenný most. Najdlhší zavodňovací kanál kráľov spájal eufrat s tigrisom a bol dlhý 400 km.
3) vznik vedy podmienili praktické potreby života. Tak vznikla napr. matematika poznali šesťdesiatkovú sústavu, ktorú dnes využívame pri delení kruhu a pri časomiere. Dĺžkovou mierou bol lakeť dlhšou trstina. Pozorovaním oblohy vznikli vedomosti z astonómie. Sumeri poznali zdanlivú dráhu slnka a dráhy planét. Kňazi však využívali tieto vedomosti na zhotovovanie horoskopov. Sumeri boli aj zruční remeselníci, vedeli farbiť látky, vyrábať pivo i sklo. Zo sumerského obdobia sa zachovala najstaršia taviaca pec na kovy. Železo poznali už v 2.