Sargona opisuje ako dieťa neznámeho otca a matky – kňažky, ktorá nesmela mať deti:
„Matka ma potajomky porodila vložila do košíka s trstiny veko uzavrela pečaťou zo smoly, do prúdu rieky pustila, voda sa ponad mňa nepreliala, rieka ma odniesla a dopravila k Akkimu, čerpačovi vody. Akki ma vytiahol keď naberal vodu do nádoby, ako svojho syna ma vychoval a staral sa o mňa, určil ma za svojho záhradníka. A keďže som bol záhradník bohyňa Ištar mi dala svoju lásku“

po rozpade akkadskej ríše vznikla na rieke Eufrat Starobabylónska ríša, ktorej najvýznamnejším panovníkom bol Chammurapi. Po smrti Chammurapiho dobyli Babylon Asýrčania. Asýrska ríša si podmanila aj oblasť Sýrie, libanonu, palestýny, časť malej ázie a na čas aj egypt. Hlavným mestom sa stalo Ninive. Podmanené národy sa však búrili až spôsobili jej rozvrat. Opäť ju obovili Aramejovia pod názvom Novobabylónska ríša. Jej najznámejši panovník Nabukadneza dobyl Jeruzalém – hlavné mesto Hebrejcov – Židov a roku 587pnl. Odvliekol židov do zajatia. Novobabylónska ríša zanikla pod náporom peržanov. Tento indoeurópsky kmeň si pod vedením kráľa Kýrosa podmanil celú prednú aziu. Od roku 525pnl. Sa mezopotámia stala trvalou súčasťou Perzskej ríše.