Mezolit, neolit

Stredná doba kamenná
v Európe 8 – 5 tis. Pnl.
Doba zaostávania Európy: ľudia sa živili iba zberom a lovom obdobie prisvojovania, zatiaľ čo v Europe už poznali poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat – obdobie výrobného hospodárstva. Je to doba mladších štvrtohôr – Holocen, nastala doba medziľadová a ľudia osídlovali nové oblasti bývalé tundry zmenené na les a prales. Miestami sídlisk boli údolia riek, brehy morí – rybolov, človeka sprevádzal pes.


Neolit

Mladšia doba kamenná.
Blízky východ 8 – 5 tis. Pnl. Europa 5 – 3 tis. Pnl. Obdobie výrobného hospodárstva
Neolitická revolúcia – domestikácia zvierat a rastlín.
Prvá spoločenská deľba práce – pastierstvo sa oddelilo od poľnohospodárstva
Nové nástroje – drevený hák, kosák, motyka
Keramika
Trvalé sídla – rodové obšiny.
Umenie – výzdoba nádob. Podľa keramiky sú niekedy pomenúvané archeologické kultúry – skupiny ktoré žili v určitom období na určitom území a zhodujú sa charakterom hmotného kultúrneho prejavu. Najstaršou poľnohospodárskou kultúrov v strednej Európe – ľud s lineárnou keramikov ( volútovou)
Jaskyňa Domica najväčšie neolitické sídlo na slovensku. Ľud Bukovohorskej kultúry.

Chalkolit – neskorá doba kamenná:
blízky východ – 5 –3 tisíc pnl. Európa 3 – 2 tisíc pnl. (eneolit)
Kameň + meď vzrástla potreba fyzickej sili muža – stúpol jeho význam v rodovej spoločnosti –patriarchát
Kult mnohých bohov
Vznikajú remeslá a výmenný obchod. Rody sa spájajú do kmeňov, vznikajú mestá –stredisko- chrám –sidlo kňaza, + sýpky + sklady t.j. chrámové hospodárstvo sa zmenilo na palácové hospodárstvo. (stredisko – palác – sídlo vojenského veliteľa. Na blízkom východe vznikajú prvé štáty, končí pravek. V evrópe pokračuje
Doba Bronzová (meď + cín) Blízky východ 4 tisíc pnl.
Európa 2 tisíc pnl
.Druhá spoločenská deľba práce remeslá sa oddelovali od polnohospodárstva.
Osídlenie Európy:
Unetická kultúra
,ľud mohylových polí,
ľud popolnicových polí,
šakanská kultúra
železná doba, Rímská doba, doba sťahovania narodov. Železná doba
700 – 400 pnl. staršia doba železná – halštatská podľa náleziska a Halštate pri Salzburgu v Rakúzku. Rast nerovnosti stále viac sa prejavuje rozpad prvotnopospolnej spoločnosti. Náčelnícka, bojovnícka vrstva.
400 – začiatok n. l.

mladšia doba železná – laténska podľa La Téne vo Švajčiarsku.
V tomto období prichádzajú na naše územie Kelti, Bójovia, Kotíni, Búri, Osi.
Kelti svojími výbojmi prenikli hlboko do oblasti antickej kultúri, hoci neboli príliš úspešní v boji priniesli odtiaľ mnoho poznatkov do strednej európy. U nás si podmanili pôvodné obyvateľstvo ako vojnová vrstva.
Boli vynikajúci remeselníci, aj umeleckí, hutníci, kovači, používali nielen bronz, drahé kovy, ale aj železo, sklo, email.
Používali hrnčiarský kruh, kosi, rotačné mlynčeky na zrno. Zaviedli:
V 2. – 1. storočí pnl. Začali budovať prvotné mestá – oppidá – opevnené sídla, strediská remesiel, obchodu. Razili zlaté, strieborné, medenné mince, najskôr napodobeniny Gréckych
Písali na voskové tabuľky,
Nálaziská v Bratislave: poklad Keltských mincí – 14 krát na hradnom vŕšku. Oppidum, pod Pálfiho palácom mincovňa, pod radnicou hrnčiarský kruh.

Bójovia – Bohémia
Tento vývoj prerušili útoky Germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov poľnohospodárstvo,chov dobytka,železo a rozpínavosť rímskeho impéria.

Rímska doba – 0 – 400 nášho letopočtu.
Na našom území žili väčšinov Markomani a Kvádi. Rímska ríša rozšírila svoju severnú hranicu opevnenia Limes Romanus až k Dunaju – tu si Rimania vybudovali provinciu: Panoniu oblasť podunajska. V rusovciach bol hraničný vojenský strážny tábor gerulata. Dnes múzeum antickej kultúry. Germáni preberali poznatky od susedných Rimanov a šírili ich na naše územie.

Koniec 4 storočia – koniec 6 stor. doba sťahovania národov vpád Hunov do Európy v roku 375 oslabil pevnosť Rímskej ríše, spôsobil etnické presuny, vznik barbarských kráľovstiev, príchod slovanov na naše územie okolo roku 500 vznikali prvé štátne útvary v strednej Európe – vznik civilizácie – koniec praveku v tejto oblasti.