Vrcholný stredovek

Západna európa v období vrcholného stredoveku 12 – 16. stor.

Anglicko – pôvodný obvatetia Kelti vytlačili ich Rimania – provincia Británia, po ich odchode sa tu usadili germanske kmene, Anglovia, Sasi, Júti ktorí tu vytvorili 7 menších královstiev, zjednotili sa nakrátko v 9. stor. Kôli obrane voči Dánom tí ich však v roku 1000 ovládli. Základy jednotného Anglického štátu položil Viliam Dobyvateľ normandský vojvoda, ktorí v roku 1066 porazil Anglosaského kráľa Haralda v bitke pri Hastingse. Pochádzal z Francúzkej Normandie v podstate bol podrobený Anglickému kráľovi, z toho vyplýva dlhoročné spory medzi Anglickom a Francúzkom.

Francúzko – v 10. stor. Bolo rozdrobené na kniežatstvá. Feudálnu rozdrobenosť sa pokúšal prekonať Parížsky vojvoda Hugo Kapet – dinastia Kapetovcov, bol chudobnejší ako mnohí šľachtici, z toho vyplýva nerešpektovanie z ich strany. Rozdrobenosť bola prekonaná až v 12 stor. Vznikla zo západorímskej ríše v 9. stor.

Nemecko – vzniká z východofranskej ríše. V 10. stor. Bola rozdrobená na desiatky kniežatstiev (Sasko, Švabsko, Bavorsko). Neustále útoky Maďarov spôsobilo že veľmoži si vybrali najsilnejšieho spomedzi seba a vytvorili centrálnu kráľovskú moc. Prvý kráľ – Henrich 1 vtáčnik v posilňovaní moci pokračoval jeho syn cisár Oto 1 veľký. 955 – porazil v bitke pri rieke Lech kočovných Maďarov a prinútil ich žiť usadlo.
12 stor. – názov Svätá ríša Rímska národa Nemeckeho. Rozdrobonosť sa v ďlšom vývoji nepodarilo prekonať

písomka.
foto 1215, storočná vojna, vojna ruží, príčiny rozdrobenosti Nemecka a Talianska Hansa, anglikánska církev, formovanie absolitizmu (mená).