Zlatou dobou rímskej ríše bola vláda: Traiana ( 98 – 117 ), Hadriana ( 117 - 138 ),
Antonia Pia ( 138 - 161 ). V tedy mal Rím veľký rozmach hospodársky i politický.S výnimkou dvoch Traianových vojen nebolo na Dunaji žiadnych veľkých vojenských operácií.Útok Kvádov na panonský limes v roku 137 ľahko odrazil Aelius Verus, ktorý bol miestodržitelom v Panónií. Získal si povesť priemerného vojvodcu.



V roku 284 bol za cisára vyhlásený Dioklecián a toto obdobie až do roku 476 sa nazýva ako dominát, lebo cisár bol neobmedzený vládca nad všetkými (dominus et deus). Zaviedol systém zvaný tetrarchia – cisár mal svojho spoluvládcu a navyše každý mal svojho nástupcu. De facto tak vládli 4 cisári naraz a nemohlo sa stať, že bol vyhlásený iný cisár. Dioklecián v r. 305 odstúpil a nastala občianska vojna o moc. Jej víťazom sa stal Konštantín a od roku 321 vládol v ríši opäť ako jediný cisár. Ako prvý začal využívať na mocenské ciele kresťanstvo – v r. 313 Milánsky ediktom uzákonil kresťanstvo ako povolené náboženstvo. Vybudoval nové hlavné mesto na rozhraní Európy a Ázie – Konštantínopol.





SPôSOB ŽIVOTA KVÁDOV

Germánské kmene našli v strednom Podunajsku priaznivejšie prírodné podmienky, jako mali na nehostinných pláňach severnej Európy.
Na rozdiel od Keltov nepoznali ešte sídliska typu oppíd ani opevnené osady a hradiska. Po príchode do nových oblastí najskôr vytvárali iba skupiny jednotlivých poľnohospodárskych usadlostí, akýchsi dvorcov. Až v mladej rímskej dobe si zakladali rozsiahlejšie osady. Pri výbere miesta na osídlenie rozhodoval dostatok úrodnej pôdy a pastvín, blízkosť vodných tokov bez hrozby záplav a dostup k lesným porastom.
Na stavbu používali drevo a hlinu.
U Germánov sídliacich na východ od stredu Nemecka prevládal jedno priestorový typ domu. Platí to najmä pre Markomanov a Kvádov. Ich vnútorná úžitková plocha bola asi 15-20m.Na južnej strane bol zvyčajne zastrešený vchodový výklenok.
Základnú konštrukciu stien a strechy tvorili drevené stĺpy a brvná. Steny medzi nosnou konštrukciou boli vypletané prútim a z vonku i z vnútra omazané hlinou zmiešanou s obilnými plevami, alebo trávou. Podľa rozmiestnenia stĺpov sa rozlišuje niekoľko druhov domov. Dvojstĺpová konštrukcia s kolovými jamami v strede kratších stien je je zriedkavejším typom domu, ktorý ojedinele prežíva ešte z laténskej doby.
Najbežnejší typ domu v kvádskej oblasti mal tzv. šesťuholníkovú stĺpovú dispozíciu. Stĺpy stáli na obvode stien mimo rohov.