Asi v roku 10 nášho letopočtu porazili Rimania Dákov v Uhorskej nížine a posunuli hranice Rímskej ríše na stredný Dunaj.

MARKOMANSKÉ VOJNY

Napätie na strednom Dunaji vyúsťovalo do Markomanských vojen.Boli rozdelené na 3 fýzy.V prvej sa vazalské kmene menia na lúpežné vojská.V druhej fáze je odveta za vpád Germánov do severného Talianska. Rimania spravili silnú ofenzívu vedenú priamo Marcom aureliom.Mier s germánmi podpísal až jeho syn. Na základe neho Rimania opustili všetky pevnosti severne od Dunaja do 7.5km: Trenčín, Stupava, Milanovce a niekoľko staníc na Pohroní. Vojny skončili teda víťazstvom Rimanov, to však neznamenalo, že bolo zažehnané nebezpečie zo strany barbarov.

MLADŠIA DOBA RÍMSKA

Obdobie po Markomanských vojnách znamenalo, len dočasné prerušenie života barbarských osád, najmä 3st. je charakterizované rozmachom barbarskej kultúry. Vojensky pomerne pokojné obdobia umožňujú čulý obchodný styk s rímskymi provinciami. Barbari vyvážajú kožušiny, med, ženy, ženské vlasy a iné suroviny. Od Rimanov dovážajú jemnú keramiku, bronzové a sklenené výrobky, šperky a víno. Styk s vyspelými Rimanmi poznačuje domáci barbarský vývoj, nielen po stránke hospodárskej a kultúrnej, ale aj po sociálnej stránke. Barbarské obyvateľstvo pristupuje k organizovaniu vyšších spoločenstiev založených nie už celkom na princípoch rodovej demokracie, ale na princípoch vyvinutej triednej spoločnosti. Najvýraznejšie také centrá sú na Považí, napr. „kniežacie hroby“, v ktorých je zastúpené veľké bohatstvo. Rozmach barbarských kmeňov znamená čoraz väčšie nebezpečenstvo pre Rímske impérium. Uprostred 4st. využívajú barbari prehlbujúci sa rozklad ríše a začínajú prenikať do rímskych provincií. Rimania sa naposledy vzchopili k odrazeniu barbarov za vlády cisára Valentinitiana I. (364-375), dokonca chceli prebudovať a zosilniť hranice na Dunaji, avšak zriadiť provinciu sa im nepodarilo. Cisár Valentinitian I. zomrel 17.11.375 v Brigetiu, pri rozhovore s Kvádskym poslom. Hospodárska a sociálna kríza Ríma vyústila až do zániku ríše (476). Pádom Rímskej moci v Podunajsku mizne z nášho susedstva štátny útvar, ktorý naše územie ovplyvňoval po stránke politickej, hospodárskej, ale predovšetkým po stránke kultúrnej.





KULTÚRA RÍMANOV

Rímska kultúra sa vyvíjala pod vplyvom Etruskov a Grékov. Charakteristickým architektonickým prvkom, ktorý Rimania prevzali už v najstaršom období od Etruskov, bola klenba. Najstaršia úžitková stavba bola kanál, ktorý odvodňoval zhromaždisko, tzv. cloaca maxima, veľká klenutá stoka. Pitná voda sa do miest privádzala vodovodmi. Mestá mali dláždené hradské. Rimania kopírovali grécke sochy. Súčasťou výzdoby bohatých sídel boli nástenné maľby alebo mozaiky. Mládež získavala vzdelanie v rodine alebo v školách, ktoré boli verejné.