I. DOBA RÍMSKA. BARBARI A RÍM

V roku 16-14 p. n. l. zriadil cisár Augustus na Hornom Dunaji v Alpách provincie Raetiu a Vindeliciu. V roku 19-9 p. n. l. Obsadil Augustov nevlastný syn a jeho nástupca Tibérius terajšie východné Rakúsko a západné Maďarsko až po Dunaj a zriadil tam Provinciu Panóniu, pôvodne Dolné Illyricum.
Preto v I.-IV stor. n. l. nazývame v historickej periodizácií rímskym obdobím. Keď posudzujeme vzťahy rímskej ríše k Zadunajsku, musíme mať stále pred očami obe strany, otrokársky Rím i barbarikum, ich odlišnosť, a nevidieť všetko iba z hľadiska vývoja pokročilejšieho Stredomoria.
Na čele štátu stál cisársky dvor a aristokracia hospodárska, finančná a úradnícka, prípadne vojenská, ale oporou ríše boli stredné vrstvy obývajúce predovšetkým mestá, remeselníci,
obchodníci...Nebolo pevnej štátnej organizácie ani väčšich mestkých sídiel. Západné Slovensko získalo pod priamou rímskou kontrolou vrchol hospodárskych i kultúrnych stykov s ríšou.Od poslednej tretiny II. stor. sa na pôde usadzukú hromadne barbari. Antická civilizácia sa blížila k zániku, prevaha barbariky vrcholí.To isté sa prejavuje aj v kultúre.



II. PRAMENE K DEJINÁM SLOVENSKA

Jediným prameňom v rímskej dobe u nás boli staroveký grécky a rímsky spisovatelia.
Rímske dejiny sa zachovali v dvoch knihách. Sú cenným prameňom o súčasnej dobe.
Napríklad Tacitova Germánia je dôležitá pre všetky germánske i negermánske dejiny, čiže aj pre nás. Niekolľko cenných zemepisných údajov nám poskytuje aj encyklopedické dielo o prírode Naturalis historie od G. Plinia.Všetky tieto správy od rímskych či gréckych spisovatelov treba prijať kriticky. Až do 19. stor. používala historická veda takmer iba písomné pramene. Veľkým pokrokom bolo použitie iných zdrojov..Mimoriadny význam majú epigrafické pamiatky. Dalším prameňom boli hmotné predmety ako napríklad mince. K archeologickým prameňom patrili aj cudzie obrazové pamiatky, ktoré osvetľujú dávnu slovenskú minulosť. Napríklad známy stĺp M. Aurélia. O vojnách sa dozvedáme aj z epizód. Napríklad epizóda zo známej antickej literatúry Germánov, Sarmatov i Keltov.
Na záver možno povedať, že či už písomné alebo hmotné pramene, každý má svoj osobitý ráz.

III. DEJINY SLOVENSKA

Zriadenie provincie Dolná Ilyrica bolo záverečným aktom Augustovho úsilia. Boje sa začali už v rokoch 35-33 p. n. l. na Sáve a Dráve a územie impéria sa tu posunulo k riekam Sáve a Drine.