referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Boris
Pondelok, 14. októbra 2019
Rozhlas a rádio v polovici 20. storočia
Dátum pridania: 10.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: stupid dog
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 325
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 2m 10s
Pomalé čítanie: 3m 15s
 
Talian Gugliemo Marconi vykonal v roku 1894 priekopnícky čin. Podarilo sa mu bezdrôtovo preniesť rádiové vlny z vysielača na prijímač. Túto techniku využíval od roku 1897 na prenos správ. Od tohto roku zažil rozhlas obrovský rozmach. Vznikali nové vysielacie stanice s pravidelnými programami a svojich poslucháčov našlo milióny rozhlasových prijímačov. Namiesto toho, aby ľudia hrali na hudobné nástroje, radšej počúvali hudbu z rádia a pred čítaním novín uprednostňovali rozhlasové spravodajstvo.
Počas druhej svetovej vojny (1939 – 1945) sa rozhlas stal nástrojom propagandy, ktorý využívali všetky štáty zúčastnené vo vojne. Zatiaľ, čo nemecké vysielače na pozadí tónov opery Richarda Wagnera Valkýra vysielali lživé správy o víťazstvách nemeckej armády, oslovila britská rozhlasová stanica BBC nemeckého poslucháča vlastným programom. Jeho vysielanie uvádzali prvé takty Bethowenovej 5. symfónie c mol – osudovej „da-da-daaaam“, ktoré zároveň vyjadrovali Morseove znaky písmena V (Victory, teda víťazstvo). Hitlerovo Nemecko sa síce obrátilo s reláciami v anglickom jazyku aj na obyvateľstvo Veľkej Británie, ale bez väčšieho úspechu. Williama Jonesa, ktorý tieto programy moderoval, nebrali Angličania vážne. Rovnako na tom bola aj japonská hlásateľka Tokio Rose, ktorá mala demoralizovať amerických vojakov na Ďalekom Východe. Svojim prízvukom však vyvolávala u poslucháčov skôr úsmev. Keď 30. októbra 1938 zahlásila istá rozhlasová stanica, že v New Jersey pristála kozmická loď, zavládla v Amerike panika. Z lode vraj vystúpili muži so smrteľnými lúčmi. Mnohí poslucháči celí prestrašení vybehli do ulíc, hľadajúc možnosť úniku pred nebezpečnými votrelcami podaktorí sa chceli brániť aj so zbraňou v ruke. Až neskôr vysvitlo, že išlo iba o rozhlasovú hru Invázia z Marsu (režisérom a hlásateľom hry bol Orson Welles). Rozhlasová reklama bola spočiatku terčom výsmechu. Ku koncu dvadsiatych rokov pokrývali mnohé rozhlasové stanice svoje náklady tým, že ich hlásatelia propagovali za honorár určitý výrobok. Aký význam malo nové médium, ktoré dokázalo priamo osloviť ľudí, si rýchlo uvedomovali aj politici. Nemecký vodca Adolf Hitler sa od roku 1933 pravidelne obracal svojimi rozhlasovými príhovormi na obyvateľstvo. Plamennými prejavmi chcel ľudí nadchnúť pre svoje zločinecké ciele – a, žiaľ, veľakrát sa mu to podarilo ako sama história ukázala.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.