Za politické procesy možno v ich dejinných súvislostiach označiť súdne a mimosúdne rozhodnutia komunistického režimu v ČSR po roku 1948 za činy, ktoré v rozpore s demokratickými princípmi, ľudskými právami a slobodami označoval zákon alebo vyhláška s platnosťou zákona za trestné. Medzi politické procesy patrili tie, ktorých obete boli súdené za činy politickej a protištátnej povahy. Prebiehali v rokoch 1949 – 1954 a patria medzi smutné kapitoly našich novodobých dejín. V komunistickom režime mali viacúčelové poslanie. Trvalým poslaním bolo , v zmysle politických záujmov a triednej nenávisti, zlikvidovať, potrestať a vyradiť odporcov režimu, či už skutočných, potenciálnych, alebo len vymyslených. Veľmi významnou funkciou procesov bolo možných odporcov režimu zastrašiť a vytvárať atmosféru strachu v celej spoločnosti. Slúžili na to, aby preukázali správnosť oficiálnej politiky. Ich veľmi dôležitým poslaním bolo spoločnosť šokovať a „ vychovávať“ ju. Iniciátori a výrobcovia procesov od nich očakávali, že sa stanú školou nenávisti k odporcom režimu, školou ostražitosti voči imperialistickým nepriateľom. Réžiu každého z nich schvaľovalo vedenie KSČ v dokumente s príznačných názvom „ O politickom zabezpečení politického procesu s ...“ Pri verejných procesoch sa určovalo aj zloženie divákov, ktorí sa súdneho pojednávania mali zúčastniť. Pôsobili miestne ( prebehli v závode alebo obci ), regionálne ( s organizovanou účasťou občanov z okresu, kraja, s publikovaním v krajskej tlači ), celoštátne ( s organizovanou účasťou občanov z celej republiky, s reláciami v rozhlase a publikovaním v ústrednej tlači ) i medzinárodne ( s publikovaním v zahraničnej tlači, s knihami o procese v niekoľkých svetových jazykoch ). Mimoriadne postavenie medzi verejnými procesmi mali tzv. monstreprocesy. Výrobcovia ich pripravovali a predvádzali ako veľké divadlo pre milióny divákov, čitateľov a poslucháčov. Organizované ohlasy a rezolúcie boli umelo napĺňané „ ľudovým hnevom“ proti obžalovaným – vlastizradcom, nepriateľom, agentom imperializmu a pod. – a volaním po krvi; také poslanie napr. plnili procesy s Miladou Horákovou a spol., s cirkevnou hierarchiou, s Rudolfom Slánskym a spol. a pod. Logiku procesov dokonale vystihol L. Novomeský.