Bol klasickým príkladom vykonštruovaných politických monstreprocesov, aké zaviedli sovietski poradcovia v rokoch 1936 – 1939 podľa scenára zo ZSSR v Československu. Špeciálne bezpečnostné orgány obvinených spájali do centier. Ďalšou fázou bola sebakritika obvinených, ktorí verili, že tak strane dokážu svoj poctivý komunistický postoj. Nasledovalo uvoľňovanie obvinených zo straníckych a štátnych funkcií. Na rad prišlo zatýkanie – rozhodujúca etapa prípravy procesu, pretože kto bol zatknutý, nesmel byť prepustený, lebo by to naštrbilo dôveru ľudu k bezpečnostným orgánom. Pri priznaní sa k zločinom bol vypracovaný scenár procesu, ktorí sa museli obžalovaní naučiť naspamäť. 13.3. 1950 bol Clementis obvinený z buržoázneho nacionalizmu. Paradoxne sa ocitol v procese s protištátnym sprisahaneckým centrom na čele s R. Slánskym. Jeho funkcia ministra zahraničných vecí a pobyt v Londýne ho kvalifikovali do prvej garnitúry „ zrady“ a medzištátnych špionážnych konexií. Medzi politickými predstaviteľmi KSČ prevládal strach. Nikto nemal istotu, či nebude obvinený. Pre obžalovaných neexistovala nijaká možnosť brániť sa proti vykonštruovaným procesom. Zostali izolovaní od ostatných občanov ČSR, ktorí, zastrašení a neinformovaní, nadšene súhlasili s plnením rozsudkov. 27.6.1950 Clementis predsedníctvu napísal: „ Ako som bol už povedal pred IX. Zjazdom KSS, pre svoje najťažšie previnenie, pre zaujatie protisovietskeho s protistraníckeho postoja po uzavretí sovietsko – nemeckého paktu, nenachádzam poľahčujúce, ale len priťažujúce okolnosti. „ V správe o odhalení špionážnej záškodníckej činnosti V. Clementisa a o frakčnej protistraníckej skupine buržoáznych nacionalistov v KSS „ bolo obvinenie z buržoázneho nacionalizmu formulované takto: „ Výpoveď Clementisa a posledné výsledky vyšetrovania ukazujú, že ani u skupiny Husák – Novomeský nešlo teda o chyby a úchylky, ale že tu máme do činenia s organizovanou protistraníckou frakcionárskou bandou, ktorá svojou separatistickou, podvratnou prácou vedome a úmyselne rozbíjala jednotu Republiky a snažila sa v jej rámci fakticky udržať tzv. samostatný slovenský štát, aby vo vhodnej chvíli odtrhla Slovensko od Republiky a ktorá zámerne hamovala vývin k socializmu a orientovala sa v podstate na reštaurovanie kapitalizmu.“
Po procese s tzv. Slánskeho sprisahaneckým centrom nasledovali v rokoch 1953 – 1954 ďalšie vykonštruované procesy, v ktorých odsúdili E. Goldstuckera, J. Pavla, O. Hromádku, M. Švermovú .. Pre slovenský národný život mal tragické dôsledky proces s tzv.