n. l. k ním pridali rýchlostne preteky jazdcov na koňoch. Súčastne zaviedli pankration t.j. v podstate kombináciu zápasenia a boxu. Pankration sa považoval za najťažšiu a najnebezpečnejšiu olympijsku disciplínu. Od 37. olympijských hier sa mohli na súťažiach zúčastňovať okrem dospelých aj dorastenci. Tým sa vývin atletických disciplín na olympijských hrách ukončil. Ďalšie disciplíny, o ktoré sa olympijsky program rozšíril, boli výhradne jazdecké. Napr.: preteky na vozoch s dvoma mulmi, preteky klusákov, ktoré sa však na 84. hrách zrušili, ďalej preteky na štvorkolesových vozoch s konským dvojzáprahom, preteky na vozoch so záprahom štyroch žrebcov, preteky na vozoch s dvojzáprahom žrebcov, rýchlostne preteky na žrebcoch. Z celkového počtu ôsmych disciplín tohto druhu sa ich natrvalo udržalo šesť. Na 96. hrách sa zaviedli preteky trubačov a hlásateľov o právo oznamovať pretekárov a víťazov. Trvanie olympijských hier sa ustálilo na päť dní.

Olympijske hry sa vyznačovali tromi zásadami:
1. boli národne ( len pre Grékov )
2. len pre slobodných občanov
3. prístupne len mužom
Ženám zakázali dokonca aj prístup do hľadiska. Ale na druhej strane je známe, že ani ženy neboli celkom bez olympijského práva. Usporiadali pre ne osobitné súťaže, ktorých dejiskom býval zväčša štadión v Olympii. Tých, čo chceli štartovať, zapisovali už rok pred začiatkom hier do osobitných záznamov. A všetci museli už mesiac pred otvorením hier prísť do Olympie a podrobiť sa záverečnej príprave v špeciálnych školách. V pretekoch išlo zhruba o podobné predpisy, aké sú základom dnešného moderného športového súťaženia. Účastníci museli pred pretekami zložiť prísahu, ktorá predovšetkým obsahovala klauzulu o tom, že sú slobodnými Grékmi, že v období od prihlásenia sa na hry splnili všetky podmienky v príprave, a že v pretekoch budú dodržiavať pravidlá. Súčasne prisahali aj rozhodcovia, že budú rozhodovať čestne a objektívne, že sa nedajú nikým podplatiť. Začiatok i koniec ohlasovali fanfáry. Hneď po skončení súťaže ovenčili víťaza olivovou vetvou a v posledný deň hier oficiálne uctili víťaza pred Diovým chrámom. Olympijsky víťazi si získali nesmrteľnú slávu v celom Grécku. Ich mená nielenže zapísali do čestných záznamov, ale mnohým za živa vystavali aj pamätníky.