Mestá poskytovali víťazom navyše aj materiálne výhody, či už peniaze a oslobodenie od platenia daní, alebo dokonca aj doživotné zabezpečenie na štátne trovy.
Najcharakteristickejšou črtou antických olympijských hier bolo dodržanie posvätného mieru. Dňom, keď poslovia ohlásili ,,sväté obdobie hier“, všade sa museli prerušiť vojny a zrážky so zbraňami, iba v tom čase sa odkladali súdne pojednávania a tresty. Nastal posvätný mier, vyjadrený slovom ekecheiria, čo znamená ,,ruky preč“ od zbraní a vojny. Posvätný mier mohol trvať asi tri mesiace. Pretekári sa pred hrami museli pripravovať tridsať dní v olympijskom gymnáziu, päť dní trénovali samy slávnosti a hry. Už v starom Grécku sa špor a olympijské hry nerozlučne spájali z mierom, napĺňala sa zásada, že len v mieri možno športovať. Z toho hľadiska je význam antických olympijských hier obrovský, ba azda najväčší, hoci šlo len o dočasný mier. Olympijské hry patria medzi udalosti, ktoré v dnešnom svete hýbu najväčším počtom ľudí. Olympijské hry sa delili na dve polovice. Prvú polovicu tvorili súťaže a druhú polovicu vypĺňali rozličné obrady., olympijské hry boli totiž v chápaní starých Grékov náboženské slávnosti na počesť najväčšieho boha Dia.

Súťažne disciplíny – pravidlá a prax
Beh na vzdialenosť jedného štádia bol pôvodne jedinou súťažnou disciplínou na olympijských hrách a aj neskôr sa považoval za hlavné preteky. Behal sa ako šprint. Pravidlá bežeckých pretekov boli jednoduché: ich účastníci museli vybehnúť na dané znamenie zo štartového prahu a po predpísanej trati dobehnúť do cieľa. Pritom dĺžka pretekárskej trate bola na rozličných miestach rôzna., čas sa meral, záležalo len na tom, kto dobehol prvý. Povel na štart sa dával zatrúbením. Pretekári behali vždy bosí. V starších časoch nosili bederné rúška., na 15. hrách roku 720 p. n. l. ho vraj odhodil Orsippos z Megary a od tých čias pretekali nahí. Nahí museli byť počas pretekov i tréneri., pravda, len vtedy, ak sa zdržiavali na osobitne vyhradenom mieste, z ktorého mohli pozbudzovať svojich zverencov a dávať im pokyny. Smeli sa obliecť až po vyhlásení víťaza a jeho ovenčení farebnou stuhou. Pripustenie bežcov na hry ich oprávňovalo k účasti na všetkých disciplínách. Vynikajúci šprintéri nastupovali zvyčajne na jednoduchí i dvojitý beh a často aj na beh ťažkoodencov. Z ťažkoatletických disciplín sa na olympijských hrách súťažilo iba v zápasení, boxe a pankrátiu. Pravidlami a technikou sa grécke zápasenie podobalo nášmu ,,gréckorímskemu“ , ustálili sa dve hlavné formy: rovný alebo vzpriamený štýl. V prvom prípade sa zápasilo postojačky a zvíťazil ten, kto zhodil súpera na zem., pritom stačilo, že ho prinútil, aby sa dotkol zeme kolenom.