Zápasenie – si vyžadovalo nielen silu a vytrvalosť ale aj um a šikovnosť. Váhové kategórie neexistovali. Pankration – bol kombináciou zápasenia a boxu, akýmsi voľným štýlom, cieľom bolo aby sa i neozbrojený človek vedel brániť. Roku 391. p. n. l. zakázal rímsky cisár Teodosius dekrétom uctievanie akýchkoľvek pohanských kultov, medzi ne zaradil aj Olympijské hry. A to bol na dlhý čas koniec olympijského hnutia. Od stredoveku sa športová činnosť rozvíjala na celom svete veľmi pomaly. Presvedčenie o potrebe telesných cvičení pre všestranný rozvoj človeka sa v širšom meradle začalo ujímať až v 19. storočí. Vznikali nové druhy športov, medzi nimi box, golf, kriket, futbal, tenis a gymnastika si získali obľubu na sklonku 19. storočia. Znova ožil starogrécky harmonický ideál rozvoja tela i ducha. Osobitná zásluha prislúcha Pierrovi de Coubertinovi /1863-1957/. Bol to francúzsky pedagóg, historik a športový funkcionár. Bol iniciátorom za obnovenie Olympijských hier ako aj olympijskej myšlienky mieru a priateľstva medzi národmi. Z jeho iniciatívy sa konal medzinárodný kongres, ktorý roku 1894 ustanovil medzinárodný olympijský výbor a rozhodol usporadúvať Olympijské hry každé 4 roky. V Olympii sa prvé hry nedali realizovať. Preto padlo rozhodnutie, že hry sa budú konať v Aténach a nazývať sa budú “olympijské“. Podarilo sa obnoviť aj Anticky štadión v Aténach a v roku 1896 sa konali prvé olympijské hry, ktoré mali veľký úspech. Priebeh druhých Olympijských hier v Paríži a tretích v Saint Loise značne narušilo to, že boli spojené so svetovou výstavbou. Podľa charty OH sú OH súťažou medzi športovcami, nie medzi národnými družstvami. Napriek tomu sa od roku 1908 ujala neoficiálna klasifikácia družstiev. Na IV. OH sa po prvýkrát rozdeľovali zlaté, strieborne a bronzové medaile. Prvá svetová vojna bola príčinou, že sa neuskutočnili plánované hry v Berlíne roku 1916. Priaznivci zimných športov sa dlhý čas márne usilovali zaradiť zimné športové odvetvia do programu OH. Začiatkom 20. rokov pokročilo ich hnutie tak ďaleko, že napriek začiatočným protestom súhlasil MOV s usporiadaním Medzinárodného týždňa zimných športov, ktorý sa uskutočnil roku 1924 v Chamonix. V nasledujúcom roku sa definitívne rozhodlo o zavedení samostatného cyklu zimných OH. Medzinárodné krízy a vojny vynútili mnohé zmeny a prerušenia. V r.: 1972 v Mníchove, kde sa konali OH bol spáchaný atentát na izraelskú výpravu. Bol to dôkaz toho, že čím sú OH veľkolepejšie a významnejšie, tým sa viac dostávajú pod hospodársky, politický a teraz už aj teroristický nátlak.