Aj martinská evanjelická cirkev otvorila v roku 1867 slovenské evanjelické gymnázium v Martine. Najväčšie úsilie o založenie martinského gymnázia vyvinuli Karol Kuzmány, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ján Jesenský. Na krajinskom konvente evanjelickej cirkvi sa uzniesli, že požiadajú o súhlas otvoriť martinské gymnázium. Deputácia u kráľa nebola úspešná, a tak konvent evanjelickej superintendencie 5. júla 1866 v Martine žiadosť o povolenie gymnázia zopakoval. Na odpoveď nečakal a zostavil školský výbor, ktorého predsedom sa stal Karol Kuzmány. Kuzmány sa však naplnenia svojich túžob nedočkal. Nedožil sa 23. septembra 1866, keď Michal Miloslav Hodža otvoril "Gymnasium Sv. Martinske" s 30 žiakmi v dvoch triedach - v prípravnej a prvej a uviedol do úradu prvých profesorov - Martina Kramára a Jozefa Nedobrého. Budovu dala k dispozícii martinská evanjelická cirkev. Slovenské deti sa konečne aj v Martine mohli začať vzdelávať vo svojom materinskom jazyku. V tejto podobe mala škola len krátke trvanie. Jej zakladatelia sa báli, že cisársky patent bude odvolaný a gymnázium nebude môcť plniť svoju funkciu. Preto sa slovenskí národovci 11. augusta 1867 rozhodli, že založia školu na patronátnom základe. Funkciu správcu patronátu prijal novopečený Martinčan, prvý podpredseda Matice slovenskej - Viliam Pauliny-Tóth - a povinnosti s tým spojené vykonával až do zániku školy v januári 1875 veľmi svedomito s plným osobným zaujatím. Pauliny vypracoval návrh textu - Základnia listina gymnasiuma v Turčianskom svätom Martine, v ktorej uvádza ciele, usporiadanie a zásady školy. Dozvedáme sa z nej, že; "náukozdelná reč v tejto škole bude výlučne reč slovenská, k obligátnym štúdiám patrí maďarčina i nemčina." Na záverečných stranách zakladacej listiny sú zapísané mená patrónov, vďaka ktorým mohla škola fungovať. K patrónom patrili nielen Turčania, ale aj Slováci z celého Uhorska. Neskôr svoje dary posielali priaznivci zo zahraničia a podpory na gymnázium sa zbierali pri rôznych príležitostiach - svadby, pohreby, krstiny, divadelné predstavenia. Z dobročinných zbierok a darov si škola zadovážila tisícovú gymnaziálnu knižnicu a vybavila kabinety jednotlivými učebnými pomôckami. Prvým správcom gymnázia a eforom alumnea bol Martin Kramár. Súčasne s ním na škole od jej začiatkov učil Jozef Nedobrý, neskôr k nim pribudli Gustáv Dérer, Ján Dérer a Ján Kadavý. Martinské gymnázium navštevovalo za 7 a pol roka jeho existencie spolu 671 žiakov. Hoci šlo o školu evanjelickú, navštevovali ju aj žiaci rímsko-katolíckeho a izraelitského náboženstva.