Študenti boli prevažne slovenskej národnosti vo veku od 8 do 17 rokov. Študovalo tu aj veľa chudobných žiakov, ktorým sa poskytovali úľavy pri platení školného, pri alumnických poplatkoch a pri udeľovaní štipendií. Žiaci neboli len z Turca, ale aj z Oravskej, Liptovskej, Zvolenskej, Hontianskej, Gemerskej, Tekovskej, Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy. Častým a ťažkým problémom gymnázia bola otázka finančného zabezpečenia jeho činnosti. Riešeniu tejto neľahkej záležitosti venoval veľa času a energie správca patronátu Viliam Pauliny -Tóth. Bol typom vynikajúceho organizátora. On vypracoval koncepciu školy, zvolával a organizoval patronátne výbory, zabezpečoval opravu budovy školy, budovanie zbierok, stravovanie žiakov, rozširovanie počtu tried, získavanie učiteľov a ich hmotné zabezpečenie. Prejavom Paulinyho podnikateľského ducha bolo aj vydanie básnickej zbierky Pavla Országha Hviezdoslava Prviesenky Jozefa Zbranského martinským gymnáziom v roku 1868. Množstvo síl a energie venoval obrane školy pred útokmi a intrigami. Aj keď vyšetrovacia komisia v novembri 1874 nenašla nič chybného v činnosti martinského gymnázia, prečo by ho bolo treba zatvoriť, stihol martinské gymnázium podobný osud ako gymnáziá v Revúcej a v Kláštore pod Znievom. 30. januára 1875 sa posledný krát zišli žiaci a profesori martinského gymnázia a so slzami v očiach a piesňou na perách "Hojže bože jak to bolí" sa 98 chlapcov v krutej zime rozišlo do všetkých kútov Slovenska. Aj napriek viacerým snahám o znovuotvorenie gymnázia, museli Martinčania 44 rokov čakať, kým sa v ich meste znovu otvorili brány slovenského gymnázia. Sotva sa začali tvoriť strediská pre výchovu slovenskej inteligencie, musela slovenská pospolitosť zažiť trpké sklamanie. Povestný zvolenský podžupan Béla Grunwald na stoličnej schôdzke v roku 1867 podal návrh a obžalobný spis proti banskobystrickému a evanjelickému gymnáziu v Revúcej ako panslávskym hniezdam. Bol to v tej dobe módny strašiak proti každému národnému podujatiu Slovákov, hoci všemožne dokazovali svoju lojalitu k štátu. Prišlo vyšetrovanie, slovenskí profesori boli oddisponovaní a miesto nich dosadili maďarských profesorov. Na gymnáziu v Revúcej vyvolali proti tamojšiemu profesorovi dr. Zochovi perzekúcie. Ani politické udalosti neveštili nič dobré. Vojenský neúspech v Taliansku zbližoval cisára s Maďarmi a potom rakúsko – maďarské vyrovnanie dalo uhorským feudálom a rodiacej sa buržoázii hegemónne postavenie v Uhorsku nad ostatnými národmi.