Tieto udalosti a prílišná horlivosť stoličných úradov v pomaďarčovaní zatriasla znovu uvedomelých Slovákov na východnom Slovensku. Ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií bolo v roku 1869 v Kláštore pod Znievom založené súkromné slovenské gymnázium. Bola to náhrada za stratené banskobystrické gymnázium. V čase existencie gymnázia sa Kláštor pod Znievom stal národno-buditeľským centrom Turca. V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.
Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Matej Korauš. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života a pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. Tri slovenské gymnáziá nemali dlhého trvania. „Maďarizačný stroj“ zvolenského župana Bélu Grunwalda a víťazstvo krajnej ľavice Kolomana Tiszu pripravili Slovákov o posledné bašty pre výchovu mládeže v slovenskom národnom duchu. Začalo sa podozrievanie, vyšetrovanie a perzekúcia proti slovenským gymnáziám. Úradne zatvorili v roku 1874 najprv revúcke, potom znievske a koncom januára 1875 aj martinské slovenské gymnázium. Tri slovenské gymnáziá podľa svojich učebných plánov vykazovali značný pokrok v uhorskom školstve, a najmä znievske gymnázium bolo prvým reálnym gymnáziom v Uhorsku. Slovenské patronátne gymnáziá zohrali v dejinách slovenského národa a školstva významnú a nezastupiteľnú úlohu.