Francúzska buržoázna revolúcia

Revolučná situácia vo Fr.
Absolutistická monarchia poskytovala politickú moc len privilegovaným stavom- šľachte a duchovenstvu. Hosp. Fr. Upadalo, statne výdavky sa však nezmenšili. Dane nestačili a nebolo možné ich už viac zvyšovať. Jedine východisko z tejto všeobecnej hosp. krízy bolo zdanenie privilegovaných stavov. Vznikla politická kríza a utvorila sa silná protifeudalná opozícia. V boji proti feudalizmu prichádzala buržoázia z novej ideológie- osvietenstvo. Program opozície žiadal obmedziť absolutistickú moc kráľa, umožniť buržoázii prístup k úradom a k podielu na vláde, zaviesť občianske a politické slobody... Katastroficky stav štátnych financií prinútil kráľa zvolať 5.5. 1789 zástupcov 3 stavov feudálnej spoločnosti (generálne stavy). Po mesiaci maróneho rokovania sa zástupcovia 3. stavu vyhlásili za predstaviteľov celého národa a svoje oddelené zasadanie nazvali :Národné zhromaždenie. Ľudovít XVI. Chcel pomocou vojska udržať svoju absolutistickú vládu. Pripravovaný zákrok vyvolal pobúrenie parížskeho ľudu. 14.7.1789 ľudové nepokoje vyvrcholili dobytím Bastily. =>začiatok fr. revolúcie.

1.obdobie fr. revolúcie
14.7.1789-10.8.1792. Národné zhromaždenie dekrétom zo 4.8. 1789 zrušilo feudalizmus. Povinnosti súvisiace s držbou pôdy sa mohli zrušiť iba za výkup, čo nesplnilo očakávania roľníkov. Národné zhromaždenie prijalo i Deklaráciu práv človeka a občana. Zákonodarnú moc malo vykonávať zákonodarné zhromaždenie. Volebne pravo získali len majetne vrstvy. Ženy nemali pravo voliť, ani byt volene. Výkonnú moc mal kráľ. Platenie dani sa stalo povinnosťou VŠ. občanov. 20.6.1791 sa kráľ pokúsil o útek z krajiny. Parížsky ľud žiadal postaviť kráľa pred sud, zrušiť kráľovstvo a vyhlásiť republiku. Rakúsko a Prusko sa dohodli s fr. emigrantmi, že spoločným vojenským zákrokom obnovia vo fr. absolutizmus. Fr. buržoázia vyhlásila na jar 1792 Rakúsku vojnu. 10.8.1792-vypuklo povstanie parížskeho ľudu. Povstalci dobyli kráľ. palác a jeho rodina bola uväznená.

2.obdobie fr. revolúcie
(10.8.1792-2.6.1793)Na základe všeobecného volebného pravá bolo zvolene nove zhromaždenie- Konvent. 20.9.1792-francuzi zvíťazili na Pruským vojskom. 21.9.1792 bolo vyhlásené Fr, za republiku. 2.6.1793 parížsky ľud povstal, obchodná a priemyselná buržoázia bola porazená.

3.obdobie fr. revolúcie
(2.6.1793-27.7.1794) Vedúcou silou v Konvente sa stali jakobíni, kt. viedol Maximilian Robesppiere.

Jakobíni uskutočnili odpredaj emigrantskej pôdy v prospech roľníkov a zrušili feudálne povinnosti bez akejkoľvek feudálnej povinnosti. V r.1793 vypracovali novu ústavu, podľa kt. všetci muži nad 21 rokov dostali hlasovacie pravo.
Vnútorná a zahraničná situácia bola pre revolúciu kritická. Nepriatelia vnikli do krajiny a spájali sa s vnútornou kontrarevolúciou. Republika bola v smrteľnom nebezpečenstve. Jakobíni sa rozhodli pre revolučný teror. Zradcovia fr. sa trestali smrťou. Revolučnej diktatúre sa podarilo potlačiť protirevolučné vzbury a preniesť vojnu do nepriateľských krajín. Po víťazstve nad vnútorným a vonkaj. nepriateľom sa jakobíni začali stále viac odkláňať od ľudových vrstiev, kt. žiadali zrušenie mzdového maxima a rozdelenie veľkostatkárskej pôdy. Nesplnením týchto požiadaviek stratili podporu mestského a dedinského ľudu. Majetná buržoázia využila, že jakobíni stratili mnoho prívržencov a pripravovala prevrat. Robesppiera spolu s jeho ďalšími prívržencami 27.7. (9.termidora-podla kalendára zavedeného jakobínmi) 1794 zatkli. Na druhy deň ho bez sudu, ako vzbúrenca popravili.