(Boj Ríma a Kartága o nadvládu v Západnom Stredomorí)
Absolutnú nadvládu v 3.storočí v západnom stredomorí malo Kartágo. O toto postavenie bojovalo s Gréckom, ktorého sily boli značne podlomené po dobrodružnom ťažení vojvodcu Pyrrha. Na Sicílii si Kartágo upevnilo vedúce postavenie a grécke mestá na tomto ostrove vstúpili s Kartágom do spolku. kartágske loďstvo úplne ovládlo more. Tak si Kartágo mohlo robiť nároky na vedúce postavenie v Západnom Stredomorí, pretože od vojny mali Syrakúzy a Pyrrhem mierovú zmluvu s Rímom. Prvá púnská vojna
(264 p.n.l. - 241 p.n.l.)

Kríza medzi dvoma nedávnymi spojencami - Rímom a Kartágom - spor bol nevyhnutný. Jeho príčinou bola agresívna a dobyvačná politika oboch štátov. Konflikt, ktorý bol počiatkom tzv. prvej púnske vojny (Rimania nazývali Kartágčanov Púni, odtiaľ názov púnske vojny), vypukol roku 264 pr.n.l. kvôli sicílskemu mestu Messane, obsadenému Mamertínmi, bývalými žoldniermi syrakúz- keho tyrana Agathokla. V roku 264 zahájil nový vládca Syrakúz Hieron II., ktorý chcel dobyť mesto späť, vojenskú akciu proti Mamertinom, ktorí požiadali o pomoc Rím a Kartágo zároveň. Medzi rímskymi a kartágskymi vojskami došlo ku stretnutiu, okamžite Rimania priplávali na Sicíliu, čo malo za následok vojnu. Prvé boje sa na Sicílii vyvíjali pre Rím pomerne úspešne. Prvým úspechom Rimanov bolo zmocnenie sa Kartágskeho mesta Akragantu. Ale Rimanom bolo jasné, že sa nemôžu obmedziť iba na pozemné boje na súši. Kartágske loďstvo, ktoré malo značnú prevahu, by okamžite usporiadalo odvetnú akciu a možno i námornú ofenzívu. Takže Rím musel vybudovať konkurencie schopné loďstvo. To bol rozhodujúci moment v priebehu celej vojny a do istej miery i v dejinách Rímskej republiky. Rímu sa v extrémne krátkej dobe, za pomoci gréckych inštruktorov, podarilo vybudovať loďstvo so 120 vojenskými loďami. Už roku 260 dosiahlo mladé Rímske loďstvo prvé víťazstvo pri Liparských ostrovoch. Povzbudení týmito úspechmi podnikli Rimania v roku 256 výpravu do Afriky, aby sa zmocnili samotného Kartága. Spočiatku mali úspech. Konzul Regulus spôsobil Kartágčanom mnoho porážok a dokonca i obsadil niektoré mestá. Kartágčania boli nútení žiadať o mier. Regulus mier neprijal a dokonca poslal časť svojho vojska späť do Itálie, čo využili Kartágčania a s pomocou gréckych žoldnierov spôsobili Rimanom drvivú porážku. Regulus bol zajatí a loďstvo so zbytkom armády bolo na mori úplne zničené búrkou.