Nevydarená Africká Expedícia vojnu predĺžila. Boje naďalej prebiehali na Sicílii so striedavými výsledkami. Až v roku 251 dosiahli Rimania víťazstvo pri meste Panorma, po ktorom Kartágo muselo opustiť takmer celú Sicíliu. Velenia sa potom ujal talentovaný vojvodca Hamilkar Barkas, ktorý sa dokázal postaviť Rimanom na dlhoročný aktívny odpor. Vojna sa rozhodla na mori. Roku 241 Rimania zvíťazili pri Aegatských ostrovov. Obe krajiny boli vyčerpané a tak Rím rád pristúpil na navrhovaný mier. Kartágo platilo Rímu veľkou kontribúciu a postúpilo aj Sicíliu, ktorá sa tak stala prvou Rímskou kolóniou. Rím využil oslabenie Kartága a proti podmienkam mierovej zmluvy obsadil Sardíniu a Korziku. Kartágo sa nevzmohlo na odpor. Táto vojna avšak spor o nadvládu v Západnom Stredomorí nevyriešila, a tak sa schyľovalo k ďalšiemu stretnutiu. Druhá púnska vojna
(218 p.n.l. - 201 p.n.l.)

Rimania stanovili plán vojny takto: Armáda a loďstvo boli rozdelené medzi dva konzuli. Prvý mal za úlohu po preprave na Sicíliu vtrhnúť do Afriky a rozpútať boje v bezprostrednej blízkosti Kartága. Druhý sa mal prepraviť do Hispánie a zadržať tam Hannibalovu armádu (Hannibal bol 26-ročným synom zavraždeného vodcu Kartágčanov Hamilkara Barka (stal sa ním po prvej vojne) a bol dobrým a úspešným vojvodcom). Avšak Hannibalove rýchle a energické protiakcie tieto plány zmarili. Na jar roku 218 sa vydala Hannibalova armáda pozostávajúca zo 80 000 pešiakov, 12 000 jazdcov a 37 vojenských slonoch na pochod. Pochodová os ťaženia prechádzala južným pobrežím Hispánie a Gálie. Keď Hannibal prekročil Pyreneje a dorazil k rieke Rhodanu (dnešná Rhona), začal byť úmysel jeho ťaženia jasný, chcel vtrhnúť do Itálie cez Alpy. To donútilo Rimanov poslať obe konzulské armády do severnej Itálie naproti Hannibalovi. Prechod cez Alpy bol pre Hannibala peklom. Viesť Kartágske vojsko, ktoré vôbec nevedelo čo je to sneh, sa zdalo byť neuskutočniteľným. Ale Hannibal sa nebál a vyrazil na cestu. Po tridsať dennom pochodu dorazili do údolia rieky Pádu. Hannibal spočítal svoje straty a bol zhrozený. Zostalo mu niečo málo cez 20 000 pešiakov, 6 000 jazdcov a zo slonov prežil iba jediný! V Cispálskej Gálií sa podarilo kartárskemu vojvodcovi poskytnúť zvyšku svojej armády odpočinok a značne ju doplniť o oddiely miestnych kmeňov. K prvému stretnutiu s Rimanmi došlo koncom roku 218 pri riekach Ticina Trebie, prítokoch Pádu. V obidvoch bitkách boli Rimania porazení.