Vavrinca, k Veľkým jazerám a ďalej do povodia riek Mississippi a Saskatchewan. Živili sa výnosným obchodom s kožušinami a kolonizovali tiež prímorské provincie. Ich obchodné záujmy však stále viac narážali na odpor Angličanov, ktorí osídlili susedné oblasti tzv. Nové Anglicko a v roku 1670 založili Spoločnosť Hudsonovho zálivu (The Hudson Bay Company), ktorou vytlačili Francúzov z oblasti (oficiálne potvrdené podpisom Utrechtskej dohody v roku 1713, ktorou Angličania získali Newfoundland a podstatnú časť Nového Škótska). V priebehu 18. storočia sa stupňoval britsko – francúzsky spor o prevahu v Severnej Amerike. Napätie kulminovalo v mnohých oficiálnych i neoficiálnych potyčkách britských a francúzskych osadníkov. Britské kolónie tvorili samosprávne jednotky v rámci Ríše, a to zapríčinilo vysoký počet imigrantov, takže populácia britských kolónií lavínovito rástla a postupne prevýšila populáciu Nového Francúzska. V roku 1760 „Kanaďania“, počtom 60 000, tvorili 10% populácie britských kolónii.

Sedemročná vojna (1756 – 1763) bola vyvrcholením veľmocenského boja o Kanadu a tým aj o kontrolu obchodu s kožušinami. Spočiatku boli úspešnejší Francúzi, lepšie organizovaní a skúsenejší v boji v lesnom prostredí. Karta sa začala obracať v prospech Británie, keď sa William Pitt stal britským ministrom vojny. Obľahnuté mesto Louisbourgh bolo dobyté a obsadené boli francúzske pevnosti na území Ohia a na jazere Champlain. Rozhodujúcou udalosťou bol vstup britskej flotily a pechoty do povodia rieky Sv. Vavrinca v lete 1759 a následné dobytie Québecu generálom Jamesom Wolfom. Francúzsky veliteľ markíz de Montcalm prikázal svojim jednotkám vyjsť z mesta a stretnúť sa s Britmi v otvorenom boji. Francúzi boli porazení a obaja velitelia padli. V tom istom roku Briti dobyli aj Montréal. Ďalšie boje len potvrdili britskú prevahu. Mierová dohoda bola uzavretá v Paríži a Francúzi odstúpili Nové Škótsko (Acadia), Cape Breton, Kanadu a všetky územia na východ od rieky Mississippi. Zostali im len malé ostrovy St. Pierre a Miquelon v Atlantiku. Počas Americkej vojny za nezávislosť (1775 – 1783), kedy sa vzbúrili severoamerické kolónie proti britskej vláde, niekoľko tisíc Britov lojálnych k britskej ríši utieklo do Kanady, najmä do Nového Škótska a Quebecu. Kanadské vojenské jednotky aktívne zasiahli do priebehu vojenského konfliktu, keď v septembri 1774 britský guvernér generál Sir Guy Carleton poslal svoje vojsko na pomoc britskému veliteľovi do Bostonu, aby ho ubezpečil o lojalite Kanaďanov voči britskej korune.