Išlo o prvú akciu kanadskej armády mimo kanadského územia.

Podpora Kanady stranám Dohody (Británia, Francúzsko, Rusko, Taliansko a USA) v prvej svetovej vojne prispela k tomu, že Westminsterským štatútom v roku 1931 získala väčšiu autonómiu v rámci Britského spoločenstva. Najprv v roku 1982 však bola prijatá nová kanadská ústava, ktorá nahradila Akt o Britskej Severnej Amerike. Kanada sa v roku 1945 stala zakladajúcim členom Organizácie spojených národov (United Nations Organization – OSN), roku 1949 stála pri zrode Severoatlantického paktu (North Atlantic Treaty Organization – NATO), na konci 50. rokov povolila USA inštaláciu protivzdušných radarových systémov na severe krajiny a vytvorila takto zoskupenie NORAD ( North American Air Defence Command), namierené proti ZSSR, aktívne sa zúčastnila na všetkých intervenčných misiách OSN.

V 60. a 70. rokoch viedli frankokanadský nacionalisti v Quebecu veľkú kampaň za získanie nezávislosti a v roku 1976 získala Quebecká strana (Parti Québecois) prevahu v provinčnej vláde. V roku 1980 však quebeckí voliči v referende odmietli návrh nacionalistov na odtrhnutie provincie od Kanady. V roku 1992 Kanaďania odmietli navrhované zmeny v štátnej ústave, ktoré by, okrem iného, poskytli Quebecu viac výhod.