Fínsky bádateľ Ilpo Tapani Piirainen predložil viaceré štúdie o ranej novej hor-nej nemčine na strednom Slovensku a niekoľko edícií cenných textov zo slovenských archívov. Intenzívne štúdium archívnych materiálov Banskej Štiavnice, Kremnice, Banskej Bystrice, Zvolena, Krupiny umožnilo získať prehľad o skutočnom stave ne-meckých dokumentov a objaviť i rukopisy z iných oblastí, ktoré sú zaujímavé nie len z lingvistického hľadiska. Texty, ktorých edície doteraz Piirainen pripravil (mestské a banské právo), majú bezpochyby aj historický a právno-historický význam. Autor poukazuje najmä na relevantnosť raných novohornonemeckých pamiatok zo Slovenska, ktoré môžu „zodpovedať otázky o regionálnych rozdieloch a chronológii vo vý-voji novohornonemeckého jazyka“. Na podnet a pod vedením Piirainena vznikla Grothausmannova edícia a analýza mestskej knihy Krupiny, ktorej okresný archív vlastní rozsiahle zbierky nemeckých rukopisov (najstaršie zápisy mestskej knihy pochádzajú z roku 1487). Krupina má ďalekosiahly význam ako centrum slovenského práva (magdeburské právo) – odtiaľ prevzali svoje právo Dobšiná, Martin, Nemecká Lupča a Žilina. žilinská kniha, ktorej zápisky svedčia o viacjazyčnosti a vysokej vzdelanostnej úrovni stredovekých pisárov obsahuje okrem rukopisu magdeburského práva z roku 1378 niekoľko ďalších zápisov v nemčine do roku 1429. Po nasledujúcich latinských záznamoch sa už roku 1451 objavujú 1. slovenské zápisy, roku 1473 bolo do slovenčiny, resp. do staročeštiny so silnými slovenskými vplyvmi preložené magdeburské právo. Záslužnú prácu pri skúmaní vzťahov slovenčiny, resp. Slovákov k jazykom po-užívaným v 15. – 18. stor. na Slovensku vykonal Ján Daruľa. V mnohých štúdiách a v syntetizujúcej monografii Slováci v dejinách jazykových vzťahov, dokumentuje na bohatom materiály odraz kontaktov s latinčinou, češtinou, poľštinou, ukrajinčinou, maďarčinou a nemčinou v slovnej zásobe slovenčiny. Ukazuje, že dlhé obdobie slo-venskonemeckého spolužitia a dôležité postavenie nemeckého živlu zanechali v slovenčine trvalé stopy. Toľko ako z nemčiny neprebrala slovenčina zo žiadneho iného jazyka. mnohé z prevzatých slov tvoria dodnes súčasť lexiky slovenčiny, najmä však jej nárečí. Spišskonemecké nárečia boli už od začiatku 17. stor. viackrát predmetom vý-skumu. Vyčerpávajúci prehľad doteraz publikovaných prác s kritickými poznámkami k ich metódam a výsledkom prináša Juraj Valiska vo svojej monografii Nemecké ná-rečia horného Spiša. Valiska sa podujal vypracovať podľa možnosti čo najpresnejšiu dokumentáciu nemeckých nárečí východného Slovenska.