Stredoveká nemčina na Slovensku

Nemecké etnikum hralo dôležitú úlohu v histórii Slovenska. Prví kolonisti (hos-tia, lat. hostes) ktorý prišli z východných oblastí stredného Nemecka sa usadili sa na území osídlenom prevažne slovanským etnikom už v 12. stor. Osídľovanie zo Sliez-skych a Bavorských oblastí pokračovalo až do 15. stor. Prichádzali na pozvanie U-horských panovníkov zlákaní najmä priaznivými podmienkami právneho, hospodár-skeho a sociálneho charakteru. Vo svojej vlasti boli svedkami intenzívneho rozvoja miest a preto sa snažili uplatniť tieto prvky aj v novej vlasti. Zakrátko vytlačili z najdôležitejších sfér života (súdnictvo, mestská správa, obchod, remeslá) pôvodné slovenské, neskôr i usadené maďarské obyvateľstvo. V spojitosti s privilegovanými spoločenskými funkciami nemeckého živlu na-dobúdal stále väčší význam aj jeho jazyk. Najstaršia nemecká listina zo Slovenska pochádza z roku 1309 (nemecký preklad zmluvy uzavretej medzi mestom Bratislavou a P. Lantelinom). Presnejšie datovaná (14. septembra 1319) je listina vystavená Ku-nigundou pre prepošstvo v Heiligenkreuzi v dolnom Rakúsku. V Košiciach boli už roku 1307 vydané štatúty kožušníkov, ktoré sa v košickom archíve zachovali v odpisoch z 15. stor. Nemčina bola od druhej polovice 14. stor. po latinčine druhým najpoužívanejším jazykom najmä v mestách horného Uhorska. Veľká časť nemecky písaných rukopisov sa nachádza mimo územia Slovenska. To platí takmer o celom zachovanom písomníctve Spiša, ktorý vzhľadom na písomné pamiatky predstavuje vôbec najbohatší región Slovenska. Aj napriek zvýšenému úsiliu archivárov neexistuje úplný prehľad o skutočných zbierkach archívov, väčšina archívov nemá podrobný inventárny zoznam a zo starších katalógov často nemožno vyčítať jazyk rukopisu. Len veľmi medzerovite je spraco-vané nemecké písomníctvo dôležitých banských a obchodných centier stredoveku (Bratislava, Trnava, Kremnica, Banská Štiavnica, Kežmarok, Levoča, Rožňava, Stará Ľubovňa, Košice, Prešov, Gelnica), o archívnych materiáloch menších miest, ako Ľubietová, Brezno, Podolínec, Hniezdne, Stropkov, Banská Belá a o mnohých ďal-ších sa sotva vie. Historici sa zameriavajú predovšetkým na identifikáciu rukopisov z oblasti Slo-venska v zah-raničných archívoch, pričom sa zohľadňujú a kombinujú viaceré hľa-diská a súčasne vyhodnocujú informácie staršej, neslovenskej odbornej literatúry, ako i staršie katalógy knižníc.