Toto víťazstvo sa stalo porážkou, lebo spojenie z Damiettou bolo prerušené, kresťanom chýbali potraviny a čoskoro sa po tábore začali rozširovať rôzne choroby. Kresťania sa rozhodli pre ústup. Ľudovít ale ťažko ochorel a padol do rúk nepriateľov. Keď sa správy o zajatí kráľa dostali do Damietty, vo vojsku zavládlo zdesenie. Markéta ktorá v týchto dňoch porodila chlapčeka, predstúpila pred vojsko, vysoko zdvihla novorodenca Jána Tristana a žiadala rytierov, aby neopustili mesto. O zajatého chorého kráľa sa starali najlepší saracénski lekári. Ejjub bol už mŕtvy, vládu prevzal jeho syn Turanšah, ktorý ako výkupné žiadal Damiettu a 800 000 byzantských dukátov. Turanšah bol však na druhý deň zabitý Mamelukmi, ktorí zosnovali spyknutie a získali takto vládu v Egypte na celé stáročia. Keď Ľudovít vydal Damiettu a zaplatil polovicu výkupného, odišiel do Akky, kde zostal, aby tam urovnal zlé pomery. V tej dobe vznikli spory medzi medzi sultánom Josufom a Mamelukmi, čoho Ľudovít využil a pohrozil, že sa spykne s Josufom, a tým dosiahol, že mu Mamelukovia odpustili druhú polovicu výkupného a boli prepustení zajatci z predošlých výprav. Ľudovít chcel zorganizovať ďalšiu výpravu, musel sa však vrátiť domov, pretože zomrela jeho matka a vláda bola v rukách jeho bratov.
Po istom čase sa stal mamelukovským sultánom Bibars, ktorý ničil kresťanské svätyne a útočil na Akku a iné kresťanské mestá. Ľudovít preto v roku 1267 zvolal do Paríža pánov a vyzýval ich k novej krížovej výprave. Pánovia súhlasili, aj keď len kvôli úcte ku kráľovi, ktorý mal už dosť slabé zdravie. Ľudovít ešte urovnal posledné spory, ustanovil kráľoviča Filipa za dediča trónu a zistil, či je jeho rodina v poriadku. Mal 8 detí – synov Ľudovíta, Filipa, Jána Tristana, Petra a Róberta a dcéry Izabelu, Blanku a Markétu. V marci 1270 vyplával na more. Prvá zastávka mala byť v Tunise, kde sa mal stretnúť s bratom Karolom. Pristál pri Kartágu, kde čakal na brata. Moc nepriateľov medzitým vzrástla a vo vojsku sa rozširovali choroby. Zomrel Ján Tristan a ochorel aj Ľudovít, ktorý potom zomrel – ani nie 2 mesiace po odchode z Francúzska. Karol prišiel do Kartága až po jeho smrti a rozhodol sa pomstiť jeho smrť. Porazil nepriateľov, ktorí mu museli zaplatiť poplatok. Ďalšia výprava sa však nekonala, pretože búrka veľmi poškodila loďstvo a výprava sa vrátila do Francúzska, kam viezli aj pozostatky Ľudovíta IX. V roku 1287 bol Ľudovít IX. vyhlásený za svätého.