Ľudovít IX. Svätý vládol vo Francúzsku 44 rokov. Vlády sa ujal v roku 1226, keď mal len 12 rokov. Až do jeho 22 rokov vládla ako jeho zástupkyňa jeho matka Blanka Kastílska. Ľudovít IX. získal meno „Svätý“ naozaj oprávnene – bol veľmi zbožný, nikdy neklamal a nenadával a nikdy sa nedal strhnúť vášňou. Bol dobrým manželom a otcom, verným priateľom a hlavne spravodlivým vládcom pre poddaných. K duchovenstvu sa choval vždy úctivo a snažil sa zjednotiť ľudí pre spoločnú vec – kresťanstvo. V období jeho vlády bola vydaná aj pragmatická sankcia (1269), v ktorej bolo zakázané obchodovať s cirkevnými úradmi zo strany Ríma a posilnená samostatnosť francúzskej cirkvi.
Pozmenil aj správu ríše. Korunné kraje boli rozdelené na okresy, ktoré spravovali hajtmani. V čele okresných súdov boli zvláštni sudcovia - meštiaci, ktorí študovali právo. Títo sudcovia vytlačili zo súdov a úradov pánov a duchovenstvo. Vznikol aj francúzsky parlament, ktorý hájil korunu proti šľachte. Z mešťanstva sa stal tretí stav, ktorý sa popri duchovenstve a šľachte bral do úvahy. Ľudovít IX. dbal o rozvoj obchodu a priemyslu, vydal mnoho zákonov, ktoré boli po jeho smrti zozbierané a vydané ako zbierka zákonov. Podporoval aj rozvoj vedy, dal základ k založeniu veľkej parížskej knižnice.
Zo života Ľudovíta IX. sú však najdôležitejšie dve križiacke výpravy – šiesta v roku 1248 a siedma v roku 1270. V tom období egyptský sultán Ejjub dobyl Damašok a bol pánom Egypta a Sýrie, pričom zvieral kresťanské pobrežné územie. Ľudovít IX. sa rozhodol, že znovu získa svätú zem. Vzal so sebou aj svoju ženu Markétu a bratov Róberta, Alfonza a Karola. Vo Francúzsku sa vlády opäť ujala Blanka Kastílska. Lode, ktoré vyplávali z rôznych francúzskych prístavov sa mali stretnúť na Cypre, kam dal Ľudovít zhromaždiť veľké zásoby. Na Cypre sa výprava zdržala celú zimu a až v máji 1249 z tadiaľ vyplávalo 120 veľkých korábov a 1600 menších lodí, na ktorých bolo asi 50 000 bojovníkov. Loďstvo sa priplavilo k egyptskej Damiette, kde sa strhol prudký boj medzi nimi a Saracénmi, ktorí boli porazení. Kresťania sa rozhodli, že si odpočinú, ale zatiaľ si Ejjub zhromaždil nové vojská. Až v septembri bol vydaný povel na ťaženie na mesto Mansura. Tam došlo k novým bojom, v ktorých boli Saracéni porazení a ich tábor obsadený. Pri bojoch však zomrelo veľmi veľa kresťanov.