v bitkách pri Isse (333) a Gaugamele (331) Alexandrom Veľkým.

Architektúra

Nedostatok kameňa v Mezopotámii, zato však dostatok kvalitnej hliny podnietil rozvoj tehlovej architektúry, ktorej dávala istú monumentálnosť farebná glazúra, ktorou sa pokrývali tehly. Babylon, najväčšie mesto novobabylonskej ríše malo mať obvod asi 90 kilometrov. Podľa iných údajov síce iba 70 kilometrov ale aj tak to je dvakrát viac ako obvod Londýna z polovice minulého storočia. Koľko muselo mať potom toto mesto obyvateľov ? Londýn mal vyše 2 000 000 a troj či štvorposchodových domov v ňom nebola ani tretina.. . Ešte viac udivujú rozmery hradieb tohto mesta. Mesto malo tri pásy hradieb. Tieto mali byť 22 metrov vysoké.. .Hradby mali niekoľko 100 veží a na vonkajšej strane boli obložené glazovanými tehlami s fantastickými ornamentami a reliéfmi bohov, drakov a bojovníkov so zbraňou v ruke. Reliéfmi levov a drakov boli vyzdobené aj 7 metrov vysoké hradby Mardukovej cesty, vedúcej od veľkej brány k Ištarinej bráne a okolo kráľovského paláca k Mardukovmu chrámu. Mesto bolo členené ulicami v pravom uhle a malo niekoľkoposchodové domy. Medzi technické zázraky patrili 400 kilometrov dlhý kanál kráľov, spájajúci Eufrat a Tigris a babylonský akvadukt. V antike sa za jeden divov sveta považovali visuté záhrady kráľovnej Seramis, postavené v Babylone v rokoch 810 - 806 pnl.
Za naše vedomosti o Babylone vďačíme nemeckému archeológovi Robertovi Koldeweyovi. Podarilo sa mu medzi r. 1899 a 1917 objaviť hlavnú bránu mesta- Ištarinu bránu a taktiež najdôležitejší objekt v Babylone- babylonskú vežu. Tento zikkurat mal podstavu štvorca so stranou 91 metrov a výšku 79.25 metra.