Vyspelé kultúry Mezopotámie

Krajina medzi Eufratom a Tigrisom

V rokoch 3100 až 3000 pred Kr. vznikla na rozsiahlej holej náplavovej rovine v južnej Mezopotámii medzi Eufratom a Tigrisom prvá vyspelá civilizácia. Jej archeologické korene siahajú najmä v severnej oblasti Mezopotámie ďaleko do praveku/7000 rokov pred Kr./ Neskôr sa obrábanie pôdy prenieslo zo svahov pohoria Zargos do oblasti južnej Mezopotámie, zúrodnenej umelým zavlažovaním.Tu vznikli v piatom tisícročí pred Kr.početné malé sídla, z ktorých sa vyvinuli malé mestá. Bohatstvo tejto oblasti priťahovalo stále nové národy, ktoré sa tu usadzovali. Nájazdy prisťahovalcov a meniace sa obdobia vlády týchto prišelcov určovali v staroveku kultúru a dejiny celého „úrodného polmesiaca“, teda krajiny medzi Eufratom a Tigrisom.

Sumer a Akkad

Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých vĺn. Nie je celkom známe, v ktorom období prišiel tento národ z centrálnej Ázie. Isté je len, že splynul s pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do jedného celku a táto spoločnosť vytvorila najstaršiu dokázateľnú civilizáciu na svete. Vznikali tu prvé mestá a písmo,zorganizovalo sa odovzdávanie správ. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých mestských štátov s malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Umma...). Epos o Gilgamešovi je výrečným dôkazom ich dávnych súbojov. Zachované neúplné zoznamy kráľov uvádzajú významných vládcov. Títo králi vládli ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami,ktorých centrami boli chrámové stavby so zikkuratmi ( stupňovými vežami ).Okolo roku 2330 pred Kr. prišiel so severu do tejto časti Ázie semitský kráľ Sargon I, ukončil nadvládu Sumeru a založil rezidenciu s názvom Akkad, podľa ktorej sa označovala celá severná časť Mezopotámie. Sargon I podnikal s dobre vyzbrojeným vojskom nájazdy až na pobrežie Stredozemného mora a dostal sa až na Cyprus. Charakterizoval ho titul „kráľ štyroch svetových strán“.
A predsa už o necelé dve storočia neskôr ovládli Akkadskú ríšu Gutejci, bojovný národ z pohoria Zargos. Až po roku 2070 pred Kristom sa podarilo Utuchengalovi zahnať votrelcov. Začalo sa posledné obdobie rozkvetu Sumeru. Jeho najznámejším vládcom bol Gudea z Lagaša. On a ďaľší vládcovia rozšírili nadvládu Sumeru takmer na celé územie bývalej Akkadskej ríše. Okolo roku 2000 pred Kristom ho napadli Elamiti a zničili Ur, krátko nato prenikli zo Sýrie nomádski Amoriti,vyhnali Elamitov a povýšili Babylon na nové hlavné mesto.

Takto sa po 1500 rokoch končí sumerský starovek, ale kultúrne dedičstvo pretrvalo ďalej a ovplyvňovalo dejiny ďaleko za hranicami Mezopotámie.

Babylonská ríša a Asýria

V nasledujúcom období sa z mezopotámskych mestských štátov vyvinuli 2 veľké ríše: Babylonská ríša na juhu a Asýria na severe. Ich vplyv v nasledujúcich 1500 rokoch ďaleko presiahol oblasť Mezopotámie. Okolo roku 1700 pnl. sa podarilo Chamurabimu z Babylonu utvoriť jednotnú veľkú ríšu,ktorá sa rozprestierala od Perzského zálivu po dnešné Turecko. Všade tam sa presadila babylonská správa, obchod a právo. Babylonský jazyk vytláčal z funkcie úradných jazykov sumerské a akkadské jazyky a mestský boh Babylonu bol povýšený na hlavného boha ríše. A predsa sa babylonská moc zrútila roku 1531 pnl. po lúpežnom nájazde maloázijskej veľmoci Chetitov. Po ich odchode prevzal na nasledujúce storočia moc v Babylonskej ríši horský kmeň Kasitov, ktorých r 1170 pnl. opätovne napadli Elamiti a Kasitskú ríšu zničili. Medzitým mohla Asýria na severe Mezopotámie rozširovať oblasť svojho mocenského vplyvu, pretože mocnú konkurenčnú Mitannskú ríšu zničili okolo roku 1350 pnl. Chetiti. Približne od roku 1318 -1050 pnl. trvala stredoasýrska ríša, prvá vojenská veľmoc v prednej Ázii. Vojenské výpravy a spojenie s Egyptom rozšírili mocenský vplyv tejto ríše. Pokračujúcej expanzii Asýrie, ktorá sa skončila až smrťou Tiglatpilesara I. ( 1116 -1070 ), pomohol aj zánik konkurenčnej Chetitskej ríše, ktorá sa rozpadla až po nájazde tzv. morských národov a malá Ázia na celé stáročia zapadla do prachu dejín.

Posledný rozkvet a pád Mezopotámie

V prvej polovici 1. tisícročia vyrastala s rozmachom novoasýrskej ríše ( 884 - 605pnl. ) s centrami Kalachom a Ninive nová moc, ktorá po ťažkých bojoch nanovo ovládla mocenskú oblasť starej Asýrie. Mnohé štáty degradovala na vazalov. Novoasýrsku ríšu charakterizovala ukrutnosť a deportácie celých národov. Roku 688 zničila Babylon r.671 si podmanila Egypt. tieto vojny viedli nakoniec k tomu, že Asýria nebola schopná brániť svoje príliš vzdialené provincie a bojovať proti mnohým povstaniam. V roku 612 dobyli Médi a Babylončania Ninive a tým spečatili osud novoasýrskej ríše. Novobabylonská ríša týmto prevzala dedičstvo Asýrie. Najznámejším panovníkom tohto obdobia bol Nabukadnesar, známy ako staviteľ. V roku 539 padla po dobytí Babylonu aj novobabylonská ríša. R. 550 Kýros II. zosadil médskeho kráľa a sám sa vymenoval za vládcu Perzie.Jeho nástupcovia zväčšili dosah ríše až po rieku Indus, Čierne a Kaspické more, po Egypt. Úpadok staroperzskej ríše sa začal povstaním iónskych miest.Pokračoval porážkov Peržanov pri Maratóne (490), Salamíne (480), Platajach (479) až po pád posledného kráľa Dareia III.

v bitkách pri Isse (333) a Gaugamele (331) Alexandrom Veľkým.

Architektúra

Nedostatok kameňa v Mezopotámii, zato však dostatok kvalitnej hliny podnietil rozvoj tehlovej architektúry, ktorej dávala istú monumentálnosť farebná glazúra, ktorou sa pokrývali tehly. Babylon, najväčšie mesto novobabylonskej ríše malo mať obvod asi 90 kilometrov. Podľa iných údajov síce iba 70 kilometrov ale aj tak to je dvakrát viac ako obvod Londýna z polovice minulého storočia. Koľko muselo mať potom toto mesto obyvateľov ? Londýn mal vyše 2 000 000 a troj či štvorposchodových domov v ňom nebola ani tretina.. . Ešte viac udivujú rozmery hradieb tohto mesta. Mesto malo tri pásy hradieb. Tieto mali byť 22 metrov vysoké.. .Hradby mali niekoľko 100 veží a na vonkajšej strane boli obložené glazovanými tehlami s fantastickými ornamentami a reliéfmi bohov, drakov a bojovníkov so zbraňou v ruke. Reliéfmi levov a drakov boli vyzdobené aj 7 metrov vysoké hradby Mardukovej cesty, vedúcej od veľkej brány k Ištarinej bráne a okolo kráľovského paláca k Mardukovmu chrámu. Mesto bolo členené ulicami v pravom uhle a malo niekoľkoposchodové domy. Medzi technické zázraky patrili 400 kilometrov dlhý kanál kráľov, spájajúci Eufrat a Tigris a babylonský akvadukt. V antike sa za jeden divov sveta považovali visuté záhrady kráľovnej Seramis, postavené v Babylone v rokoch 810 - 806 pnl.
Za naše vedomosti o Babylone vďačíme nemeckému archeológovi Robertovi Koldeweyovi. Podarilo sa mu medzi r. 1899 a 1917 objaviť hlavnú bránu mesta- Ištarinu bránu a taktiež najdôležitejší objekt v Babylone- babylonskú vežu. Tento zikkurat mal podstavu štvorca so stranou 91 metrov a výšku 79.25 metra.