Dianie v Československej socialistickej republike v roku 1968 je známe najmä vpádom vojsk Varšavskej zmluvy na jej územie a v súčastnost je posudzované vcelku jednoznačne. Jednalo sa o prerušenie reformného procesu, započatého samotnými členmi komunistickej strany, ktorý bol reakciou na postupujúci úpadok spoločenského a ekonomického stavu vtedajšej republiky. Zčasti to bola reakcia na vývoj v západnej Európe a nezanedbateľné boli aj vnútorné tlaky. Otázkou zostáva, ako by sa udalosti vyvýjali bez asistencie spriatelených armád, ktoré porušením suverenity zablokovali slobodný vývoj a predstavy reformistou odsúdili na neúspech naočkovaním sovietskeho diktátu. Dianie roku 1968 nie je obmedzené iba na samotný akt vpádu arrmád členských štátovi Varšavskej zmluvy ale predchádzali mu udalosti, ktoré boli v kontexte diania vo východnej Európe vcelku ojedinelé. Z hľadiska medzinárodnej situácie sú podľa mňa udalosti roku 1968 najvýznamnejším prispením ČSSR do svetového diania až do roku 1989. Chcel by som sa zamerať najmä na udalosti predchádzajúce samotnému vpádu, politickú atmosféru a samotný vzik reformistických snáh v Komunistickej strane. Priame počiatky reformných udalostí sa väčšinou spájajú so 4. zjazdom spisovateľov, ktorý požadovali návrat ku humanite, slobode a demokracii, požadovali rehabilitáciu väzňov rokov 50tych a zastavenie „riadenia“kultúry. To bolo pre vtedajšie nomenklatúrne špičky príliš veľké sústo , takže neostávalo im nič iné, ako konať. Predstaviteľom vrcholu moci v tej dobe bol A. Novotný,ktorý uplatňoval líniu „upevnenia jednoty socialistickej spoločnosti“ (teda rigidný centralizmus), „potlačenie liberalistických a revizionistických názorov“ (teda svojich kritikov), posilňovanie „úlohy robotníckych kádrov“ (teda jemu podriadených a verných funkcionárov) , snažil sa o upevňovanie svojej moci bez ohľadu na následky. Zjazd spisovateľov chcel dokonca rozohnať a vinníkov potrestať, pre predsedníctvo však bol takýto zásah neprijateľný a postih bol administratívny - spisovatelia prišli o svoje Literárne noviny. Hrubé a nediplomatické uplatňovanie Novotného línies posobilo, že od januárového zasadania ÚV KSČ začali silnieť hlasy jeho kritikov. Rovnako sposob, akým sa zachoval na Slovensku, prehĺbil nespokojnosť s týmto politikom, spájajúcim v sebe funkciu prezidenta a prvého tajomníka
Prvá vlna krízového stavu vypukla na pléne ÚV KSČ v októbri 1967. A. Dubček (vtedy 1.