tajomník KSS) tam vystúpil s požiadavkou na vypracovanie politického programu strany. Novotný sa ho snažil odstaviť pokazovaním na slovenský nacionalizmus, , Dubčeka sa však zastala väčšina jak slovenských, tak českých súdruhov, plénum požadovalo demokratizáciu pomerov v strane, tajné voľby funkionárov, dekumuláciu funkcií a moci a nakoniec aj odchod Novotného z funkcie. Rokovanie o týchto otázkach sa presunulo na deember, bolo však jasné, že radikálnym opatreniem sa už nie je možné vyhnúť. Už vtedy aparát verný Novotnému uvažoval o represívnom zásahu, bez schválenia sovietským vedením však nebolo možné odhodlať sa naň. Na januárovom pokračovaní plenárneho zasadania ÚV KSČ bol A. Novotný donútený vzdať sa funkcie prvého tajomníka a na jeho miesto bol zvolený A. Dubček. Sposob odvolania prvého tajomníka bol na socialistické pomery ojedinelý a spravil z ústredného výboru, dovtedy považovaného za akýsi schvaľovací mechanizmus prvého tajomníka orgán, ktorý sa ukázal byť schopný konať aj proti nemu. Nič to ale nemení na fakte, že v ňom stále sedela tretina Novotného stúpencov. Výsledkami januárového pléna bola rezolúcia ktroú „zlepilo pár súdruhov bez jasných pokynov“. Daľším krokom vývoja bolo slávnostné plénum vo februári 1968, kde sa vyslovila požiadavka na demokratizáciu pomerov - že zmenou politických pomerov bude možné ovplyvniť hospodársky vývoj. Týmto požiadavkom bol ovplyvnený aj neskorší Akčný program. A. Dubček pozval na zasadanie aj zástupcov Juhoslávie a krajín Varšavskej zmluvy, čím preukázal skvelé strategucké myslenie vzhľadom na upokojenie tých, ktorý zmenám nepriali a povzbudenie tým, ktorý zmeny podporovali. Brežnev mal síce výhrady voči niektorým formuláciám o vedúcej úlohe strany a o mládeži, keďže však prejav čítal skor, ako bol prednesený pasáže sa prepracovali...
Akčný program bol už vypracovaný , Dubček však nepokladal za vhodné zverejniť ho pred februárovým stretnutím. marca sa však publikovala rozsiahla stať o priebehu januárového zasadnutia, ktorá nezakrývala konfliktný priebeh rokovania. Situácia sa pomaly začínala vyhrocovať. Aktivizácia širšej verejnosti sa pripisuje prepuknutiu Šejnovej aféry 8.3. Vzhľadom nsa jeho úzke prepojenie s Novotným a na reakcie, ktoré vyvolal Šejnov útek so synom a milenkou (do Prahy priletel dokonca veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy I. Jakubovskij) prezident A. Novotný 23.3. rezignoval. Od začiatku marca (konkrétne najmä od 7.3.