- výročia narodenia T.G.M.) sa začína selospoločenská diskusia - o význame osobnosti T.G.M., o smrti jeho syna, otvárajú sa fakty o strahovských demonštráciách z r 1967, Najvyššý súd ruší rozsudky nad gen. Píkom, Kutlvašrom, Janouškom, nad M. Horákovou a ďaľšími, žijúci politický väzni ako Pfaff, J. Beneš sú omilosťovaný...
Po aprílovom pléne podala demisiu vláda J. Lenárta a nový kabinet utvára O.Černík. Aj medzi ľuďmi, ktorí vystriedali novotného konzervativcov sa však začína tvoriť deliaca čiara medzi zastáncami tradičného smerovania a konzervativcami. Miestopredseda vlády O.Šik sa púšťa do príprav ekonomickej reformy. ÚV KSČ zverejnil Akčný program, ktorý obsahoval prvky demokratizácie spoločnosti - nezmenila sa vedúca úloha strany, jej úlohou ale mala byť služba slobednému a demokratickému rozvoju. Bol prijatý zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry. Akčný program sa stal v Moskve zdrojom zdesenia. Uvedomili si totiž možnosť vyšmyknutia sa ČSSR z Varšavskej zmluvy a nebezpečenstvo rozširovania reformných hnutí aj na iné krajiny socialistického tábora. Májové plénum opäť umožnilo predniesť Dubčekovi svoje tézy, poukazoval najmä na skresľovanie rozporov a šírenie nepravdivých správ o nebezpečenstve vojenskej intervencie. Vyhlásenie ÚV KSČ tvrdí, že rokovania s predstaviteľmi ZSSR vyústili do pozitívnych záverov a naskytla sa šanca prehľbenia pomoci. 8.mája sú však do Moskvy tajne povolaný zástupcovia piatich štátov Varšavskej zmluvy. 9.-10. mája mohla pebehnúť prvá intervencia, situácia však nebola zrejme dostatočne vyhrotená. O vyslaní vojsk rozhodlo sovietske politbyro 22. júna a najbližší termín mal byť 29. jún. Súčastne sa však rozpracovávala aj alternatíva jednania. Propagandistické akcie stupňovali úroveň diskreditácie československa.
Najväčší vnútorný rozkol predstavovalo pravdepodobne uverejnenie výzvy 2000 slov. Bola uverejnená 27. júna súčasne v Literárnych listoch (čo boli v podstate od februára obnovené Literárne noviny), Práci, Mladej fronte a iných oznamovacích prostriedkoch. Autori boli Ústredným výborom odsúdený, neboli však vyhlásený za kontrarevolucionárov. Pravdepodobne od tohoto okamihu bolo Moskve jasné, že vojenská intervencia bude nevyhnutná. Udalosti daľších mesiacov (či skor týždňov) teda nemajú na samotný akt zásahu až taký dopad. Samozrejme prebiehali snahy z jednej strany tento vpád odvrátiť a z druhej strany previesť ho čo najviac rafinovane - aby sa nepokazili medzinárodné vzťahy s ostatnými krajinami sveta a aby sovietska moc nestratila v očiach obyvaťeľstva legitimitu, ako vieme nepodarilo sa jedno ani druhé.