Táto forma lekárstva, známa ako akupunktúra sa používala už roku 1500 pred n. l. Číňania verili, že telo má prirodzenú rovnováhu: výsledkom narušenej rovnováhy je choroba. Energia v tele plynie po 14 lýniach, pričom každá je spojená s iným orgánom alebo funkciou. Okolo druhého storočia pred n. l. Číňania pochopili princíp obehu krvi v tele (inde vo svete bola táto skutočnosť známa až od 16. storočia n. l.). Po čom siahnete, keď prší? Samozrejme, po dáždniku - ďalšom z čínskych objavov. Dáždnik vymysleli v štvrtom storočí pred n. l. a spočiatku ho vyrábali z naolejovaného pevného papiera. Červené alebo žlté dáždniky smeli používať len cisári, obyčajní ľudia mali modré.



Náboženstvo: Tri cesty

Takmer 2000 rokov existujú v Číne tri náboženstvá alebo tri spôsoby myslenia: konfucianizmus, taoizmus a budhizmus. Každé z nich ponúka iný spôsob, ako dosiahnuť harmóniu, o ktorrej sú Číňania presvedčení, že je to najväčšia schopnosť. Konfucianizmus učí, že pridržiavanie sa zásad vhodného správania povedie k mieru, a uprednosťuje organizovanú vládu. Stúpenci taoizmu veria, že vlády a zákony ustanovené ľuďmi narúšajú poriadok prírody. Ľudia by mali nasledovať poriadok prírody, alebo ,,Tao". Budhizmus učí, že vzdanie sa svetských túžob vedie k osveteniu. Tieto náboženstvá sa líšia, ale Číňania majú príslovie, podľa ktorého ,,tri učenia plynú do jedného": Rozvinuli bohatú zmes viery, ktorá obsahuje prvky všetkých troch spôsobov myslenia, hoci väčšina navštevuje budhistické chrámy.

Najznámejší čínsky mysliteľ, Konfucius, sa narodil roku 551 pred n. l. v období vojen. Kázal, že každý musí poznať svoje miesto v živote. Deti musia rešpektovať a poslúchať rodičov. Toto bolo známe ako úcta detí voči rodičom. Rovnakú úctu treba preukazovať aj iným autoritám.

Obchodníci putujúci po Hodvábnej ceste priviezli do Číny exotické korenie a zlato. V prvom storočí nášho letopočtu priviezli z Indie aj náboženstvo zvané budhizmus. Budhizmus je založený na učení Budhu, princa zo severnej Indie. Keď sa učenie rozšírilo do Číny, miestni mnísi začali tesať obrovské sochy do skalných útesov. Typické je, že Budhova tvár nevyjadruje nijaké pocity - akoby meditoval. Do istého skalného útesu v Číne, ktorý je dlhý vyše osemsto metrov, vytesali 51 000 Budhových podôb pozývajúcich k meditácii.




Zábava a hry

Starovekí Číňania sa radi zabávali a mali radi najmä divadlo, tanec a hudbu. Slová ,,hudba" a ,,radosť" majú ten istý znak, čo viedlo konfuciánskeho mysliteľa k výroku, že ,,hudba" je ,,radosť".