Rímska Venuša, bohyňa
čarovného pôvabu, sa stala božstvom šťastia a víťazstva, tak ako Jupiter Optimus
Maximus (najlepší a najvyšší ), aj ona hrala dôležitú politickú úlohu. Osobnosť gréckych bohov sa zjednodušovala, kým niektorí starí rímski bohovia sa strácali: Janus a
Saturnus prepustili prvenstvo Jovovi. Kráľovi Tarquiniovi sa pripisuje, že v gréckom
meste Kumy získal zbierky kníh Sibylských a zriadil osobitný kňazský zbor, ktorý čítali a vysvetľovali Sibyline veštby a organizovali aj vykonávali náboženské obrady, ktoré tieto veštby predpisovali.Sibyline knihy boli gréckeho pôvodu a tak decenvirovia museli žiadať rímsku vládu o prijatie gréckych bohov do Ríma, a tak pribudli:

Apolón
Demeter – dom. meno Ceres – bohyňa úrody a roľníctva
Hermes – Merkúr – boh obchodu
Askulapius – boh zdravia a lekárstva
Pluto – grécky boh záhrobia, ale aj bohatstva
Každé z týchto božstiev malo vlastný chrám mimo posvätných hraníc mesta, pretože vo vnútri sa stavali iba chrámy zasvätené domácim božstvám.