To preto že málokedy opúšťal svoju podsvetnú ríšu a na schôdzky

bohov nechodil. Nestaral sa ani o ľudí, veď ,,každý musel skôr či neskôr vojsť do

Hádovho domu, keď sa už narodil na svet“. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil,

stratil všetko, i nádej. Vchod do nej strážil trojhlavý pes, Kerberos, ktorí prišelcov

ochotne púšťal dnu, nie však von. Jej hranice tvorila rieka nárekov Acherón, cez ktorú

prevážal mŕtvych nevľúdny starec Charón, potom rieka zármutku Kókítos, všetko

zmrazujúca rieka Styx, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná rieka zabudnutia Léthé. Medzi nimi sa tiahla bezútešná pláň porastená bledými kvetmi asfodelov, po ktorej sa

potulovali zomrelí v podobe duchov bez tieňov. Na západ od nej bol Élysion, na poliach

ktorého žili spravodliví a v hlbinách pod ňou bol Tartataros, kde si odpykávali tresty

hriešnici. Uprostred tejto ríše, v tmavom Erebe, mal Hádes svoj palác, z ktorého vládol

spolu s manželkou Persefonou podsvetným bohom a duchom mŕtvych. Podsvetných bohov

nebolo mnoho, ale o to väčšiu hrôzu nanášali ľuďom. Patril medzi nich boh smrti

Thanatos, ktorý mŕtvym uchvacoval dušu, boh spánku Hypnos, ktorý zasiela ľuďom

omamné sny, ohavné bohyne Kéry, ktoré vyciciavali krv padlým v boji, jednonohá Empúsa,

ktorá vraždila ľudí na križovatkách, jednonohá bohyňa čarodejníctva Hekata a okrem

iných nemilosrdné bohyne pomsty Erínye. Údel mŕtvych v Hádovej ríši bol smutný a a

ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou. -Ostatný bohovia ne vládli ríšam, mali len viac-menej presne určené funkcie. Diova a Hérina sestra Demetér bola bohyňou plodnosti, zeme a roľníctva. Naučila ľudí

pestovať obilie. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa

stál bohom bohatstva. Posledná Diova a Hérina sestra Hestia bola bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou

rodín, chránila jej obce a štáty.
Božský kováč a zbrojár Héfaistos, syn Dia a Hére, bol jediným bohom čo pracoval v

pote tváre. Áres bol bohom vojny, či skôr bohom bitiek a bojov. Na výsledku vojny mu nezáležalo,

mal rád jej hurhaj. Afrodita, bohyňa lásky a krásy, bola jednou z najmocnejších bohýň. Sama v láske

nemala šťastie, hoci ju hľadala v u mnohých milencov spomedzi bohov a smrteľných

mužov.
Bohom svetla a slnka bol Apollón. Bol aj ochrancom života a poriadku, neomylným

veštcom a strelcom a najkrajším z bohov.