Charydba zosobňovala nebezpečný

morský vír. Ľudský rod

V dávnych časoch, pokým na zemi žili, jediný, nesmrteľný bohovia, rozhodli že stvoria

bytosti ktoré obývajú svet. Keď to urobili Zeus rozkázal Japetovím synom, Prometeovi

a Epimeteovi aby rozdelili moc a vlastnosti bytostiam na zemi. Epimeteus od svojho

brata požiadal aby tá deľba dopadla jemu. A tak novo stvoreným bytostiam boli

dodelené jednej krása, druhej sila, tretia bola mala ale tuhá, nasledovná bola veľká atd. pokým Epimeteus nepodelil všetky schopnosti zvieratám a človeka nechal nahého a bez

ochrany alebo zbrani. Keď to zbadal Prometeus, ktorý mal rád ľudí, ukradol múdrosť od Athény,

podaril ho človeku a s tým napravil zlo ktoré učinil Epimeteus tak si ho vzal pod svoju

ochranu a naučil ho všetkému čo vedel. Po tom keď sa malo rozhodnúť čím sa majú živiť

ľudia a čím bohovia, obetoval veľkého býka a rozdelil ho na dve časti. Na jednu stranu

dal mäso, prekryté kožou, na oko odbojné a na druhú stranu holé kosti, prekryté lojom. Požiadal Zeusa aby si vybral svoju časť a druhá mala patriť ľudom. Zeus sa dal oklamať

lákavému loju a keď pod ním zbadal kosti strašne sa na Prometea nahneval. Aby

smrteľníkov potrestal, ukryl oheň, aby si to mäso nemohli upiecť. No, Prometeus znovu

oklamal Zeusa, ukradol od Hefaista oheň ktorý priniesol na zem. No, Zeusa to veľmi

nahnevalo preto jeho trest bol taký surový. Zaviazal ho na vrch Kaukazu kde mu po celé

stáročia každý deň prichádzal orol vyďobávať pečeň ktorá mu neprestajne dorastala.
Po potrestaní Prometea Zeus prichystal trest aj pre ľudí. Stvoril pre nich

ženu, prameň nešťastia. Všetkým bohom prikázal aby ju niečím obdarili tak, ona dostála

krásu, múdrosť, pôvabu a neodolateľnú túžbu a medzitým Hermes jej podaril zvyk

pretvárky a klamlivosť, a od Hére dostála zvedavosť ktorá jej nikdy nedala pokoja. Nazvali ju Pandora, dar všetkých bohov. Zverili jej zavretú skrinku a zaviedli ju k

Epimeteovi, ktorý bol upozornení aby neprimal žiadne dary od Zeusa ale nikto nemohol

odolať Pandorinmu pôvabu. Zo skrinkou jej dal aj kľúč ale ju upozornil že ak chce mať

šťastný život nech tú skrinku nikdy neotvára. No, Pandorina zvedavosť premohla rozum

a skrinku predsa otvorila a z nej vypustila zhubné strasti. Námaha, únava, choroby,

utrpenia sa rozleteli po zemi a prinášali smrť. Na dne skrinky zostala iba nádej.