Nato Romulus zabil

svojho brata, a povedal: ,, Tak zahynie každý, kto sa opováži prekročiť múry môjho

mesta. Tak zostál jediným vládcom. Po rokoch pokojnej vlády, Romulus za strašnej

búrke zmizol, stál sa bohom Quirinus
Tradičný bohovia

Prví Rimania cítili v každej veci, v každej bytosti božiu moc. Tieto neurčité sily

rozhodovali o prírodných javoch aj o ľudských činoch. Tak si pramene a tečúce vody

našli svojho boha v bohu Fons, Fontána. Poznali aj boha Robiga, ktorý chránil pred

sneťou obilnou; Flóru a Pomonu, bohyne kvetov a ovocia.. Keď sa Rím stál hlavným

mestom ríše, chválili ešte aj Pala a Fauna, ochrancov stád, Silvana, strážcu hájov a

dobytka. Vesta, božstvo domáceho kozuba, podstatný najme v mestskom živote bolo

symbolom posvätnosti a večnosti rodinných citov, bola uctievaná v okrúhlom chráme,

podobnom primitívnym chalúpkam Rimanov. Saturnus, predsedal hostinám na slávnostiach koncom roka. Na tieto Saturnálie, ktoré

dali zrod dnešným karnevalom, otroci sa vystrojili do odevu pánov a hrali ich úlohu.
Spomedzi týchto bohov vynikali niektoré silné osobnosti. Najtypickejším bol dvoj- tvárí

Janus, boh začiatku a prechodu do priestoru a času. Boli mu zasvätené brány miest,

prahy domov, začiatky mesiacov a rokov. Rimania rozlišovali dve kategórie bohov: najstaršie božstvá starého Ríma a mladšie,

ktoré sa naučili poznávať od ostatných národov.
Najvyšší domáci bohovia boli:
Jupiter – boh nebies
Mars – boh roľníctva a vojny
Kvírinus – bol to boh pyritov, tak sa totiž volali Rimania v zbrani
Títo bohovia tvorili v najstaršom období Ríma božskú trojicu, čiže zväzok hlavných
božstiev mesta. Rodinnými božstvami boli:
Renáti – bohovia živobytia
Lárovia – géniovia rodiny
Neptún – boh tekutých substrácií, neskôr boh morí, ochranca moreplavcov a plavby, ale ja koní


Prevzaté božstvá
Rímske náboženstvo sa utváralo po niekoľko storočí, v ťažkých historických obdobiach
priberalo prvky prevzaté od iných národov: Latinov, Etruskov, a najmä Grékov. Za vojny
Rimania v obradoch vzývali božstvá nepriateľov, aby zvýšili svoju nádej na víťazstvo. Postupne umelo stotožnili tradičných rímskych bohov s novými prevzatými a ich výzor prispôsobili gréckym sochám. V skutočnosti jestvovali v podstate bohov hlboké rozdiely:

Demeter bola bohyňou plodnosti zeme, klíčenia semien pokým Ceres sa starala o
kvitnutie a prípravu žatvy- ani úctu im nedávali v rovnakom čase.