Mladý Suchoň však býval častým hosťom v jeho ateliéri, sedával v kúte a ticho pozoroval majstra Polkorába pri práci. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko desiatok olejomalieb mladého Suchoňa. Suchoň súčasne zakladá z radov študentov a úradníkov v Pezinku aj salónny orchester, ktorý vystupuje na nedeľných promenádach, ale i na slávnostných akadémiách, ba hráva i serenády pod oknami miestnych krásavíc. Suchoň-dirigent uvádza so svojím orchestrom žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Kéllera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Aby však mohli jednotliví členovia orchestra vyniknúť aj sólisticky, píše skladateľ-samouk Eugen Suchoň, rad príležitostných skladieb. Spomeniem z nich aspoň: Dve lyrické piesne pre tenor a orchester na básne Ondreja Bellu, ktoré zazneli 22. apríla 1928 v sále pána Demoviča v Pezinku (po šesťdesiatich rokoch ich znovu "oživil" národný umelec Peter Dvorský na koncerte k Suchoňovej osemdesiatke), I. Suitu pre sláčikový orchester, Violončelové nocturno, ktoré s úspechom premiéroval violončelista Imrich Suchoň - brat nádejného skladateľa, balet Angelika v dvoch dejstvách pre malý orchester či Baladu pre lesný roh a orchester. Eugen Suchoň pritom počas éry nemého filmu usilovne hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. V čase-nečase meral cestu z Pezinka do Modry a späť. V sobotu dve predstavenia, v nedeľu tri. Zárobok: rovných sto korún. Čo na tom, že mu dreveneli prsty? Má korčule. Cesta je teda zadarmo...
Dostal aj miesto korepetítora u tanečného majstra Tyrolera, ktorý si otvoril tanečnú školu. Okrem toho musel v nedeľu zvládnuť niekoľko omší, na ktorých hrával na organe.
Hudba - maliarstvo - futbal. Pre čo sa rozhodnúť? Suchoň napokon dáva na radu svojho vnútorného hlasu a na radu svojho pezinského učiteľa hudby, evanjelického kantora Eduarda Vendelína, aby sa hudbe venoval profesionálne.
V roku 1927 sa stáva poslucháčom Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko v Bratislave. Vo februári roku 1930 sa slávnostnou akadémiou lúči s Pezinkom, s futbalom, kinom, kamarátmi i so svojím orchestrom. Nelúčil sa však nijako sentimentálne. Jednak to nemal v povahe, jednak život bežal prirýchlo, aby si stačil uvedomiť, čo všetko stráca. Blížilo sa k absolutóriu a z brán Hudobnej a dramatickej akadémie mal o krátky čas vyjsť prvý, dokonale pripravený absolvent, žiak profesora Frica Kafendu - Eugen Suchoň.. Tesne pred absolventským koncertom (2. mája 1931) sa rodina Suchoňovcov presťahovala z Pezinka do Bratislavy a usadila sa v domčeku na Kmeťovej ulici v Petržalke.