OBSADENIE KRÚTŇAVY Štelina: Oleg Korotkov, Jozef Špaček Ondrej: Peter Dvorský, Alojz Harant Katrena: Klaudia Dernerová, Iveta Matyášová Zimoň: Ján Ďurčo, Svätopluk Malachovský Zimoňka: Alžbeta Michálková Zalčíčka: Elena Holičková, Anna Kľuková Školnica: Ida Kirilová, Hana Bandová Marka: Iveta Jiříková, Eva Šeniglová Zuzka: Jitka Sapara-Fischerová, Denisa Šlepkovská Pastierik: Helga Bachová, Jana Juríčková Krúpa: Jozef Ábel, Marián Pavlovič Hríň: Aleš Jenis Oleň: Ladislav Neshyba, Juraj Peter Starejší: Mikuláš Doboš, Martin Malachovský Plačka-Starejšia: Mária Borbéľová, Katarína Gálová 1. Družba: Igor Pasek, Michal Želonka Žena-Kuchárka: Mária Turňová

Opera bola hraná v troch dejstvách v slovenskom jazyku s nemeckými titulkami Hudobné naštudovanie: Wolfdieter Maurer Dirigenti: Dušan Štefánek Réžia: Juraj Jakubisko Scéna: Milan Ferenčík Kostýmy: Ľudmila Várossová Premiéra: December 1999

Suchoňova Krútňava vznikala v rokoch 1941–49 a prvýkrát bola uvedená roku 1949. Opera mala pohnuté osudy a v 50. rokoch ju dokonca upravovali, aby vyhovovala politickým požiadavkám vtedajšieho režimu. S veľkým úspechom ju uvádzali všetky operné scény v Československu a tiež mnohé divadlá v zahraničí (okrem iného v Budapešti, Moskve, Berlíne, Lipsku, Mníchove a Antverpách). Inscenácia režiséra Juraja Jakubiska je v poradí piatym naštudovaním diela v SND. Dej Krútňavy sa odohráva po prvej svetovej vojne v malej horskej dedinke. Je príbehom mládenca, ktorého jeho žiarlivosť doženie až k vražde. Zločinom si otvorí cestu k svadbe s milovaným dievčaťom, avšak prenasledujú ho výčitky svedomia, ktoré ho napokon doženú k tomu, že sa sám prizná k svojmu činu a vydá do rúk spravodlivosti. Krútňava je "národná opera" s ľudovými tancami, zvykmi a názvukmi na ľudové piesne, ale zároveň je i strhujúcou, psychologicky prepracovanou drámou. Záver príbehu prináša rozuzlenie, ale pritom nie je tradičným operným happy-endom. Uzatvára sa len jedna epizóda zo života ľudí po stáročia spätých s prírodou, ľudí, ktorí práve zo spätosti s prírodou a z viery, zdedenej po predkoch, čerpajú svoju pevnosť, silu vzchopiť sa a niesť ďalej svoj neľahký údel.



Opera Svätopluk
Bolo to kedysi v roku 1933, keď profesor Frico Kafenda upozornil Suchoňa na drámu Kráľ Svätopluk od Ivana Stodolu. Svätoplukovská tematika v Stodolovom spracovaní zaujala Suchoňa natoľko, že sa usiloval hudobne stvárniť dramatické momenty hry. Výsledkom bola Predohra k dráme Kráľ Svätopluk, ktorú venoval Kafendovi. Stodola, dozvediac sa o tomto pokuse, naliehal na skladateľa, aby predohru rozpracoval do formy scénickej hudby.
Tak sa zrodila hudba k dráme Kráľ Svätopluk. Javisková premiéra diela sa konala 20.